Na západnom fronte sa na Vianoce v roku 1914 stal zázrak. Bol Štedrý deň, vojaci sa krčili od zimy a pred nepriateľskou paľbou v zákopoch. Na jednej strane britská a francúzska armáda a za územím nikoho nemecké vojská. Front sa nehýbal. Vojaci umierali po tisícoch a zbytočne.
Zrazu sa stalo čosi neuveriteľné. Z nemeckých zákopov sa namiesto obvyklej streľby ozvali zvuky známej vianočnej piesne. Prekvapení britskí vojaci sa k spevu pridali. Tichá noc znela po nemecky a po anglicky nad zákopmi a pomaly roztápala nenávisť. Duch Vianoc sa vznášal nad bojiskom a v dušiach nezmieriteľných nepriateľov sa rozhostil skutočný vianočný pokoj. Neuveriteľné vianočné prímerie pokračovalo aj na druhý deň. Britskí a nemeckí vojaci, aj keď vedeli, že ich môže hocikto hocikedy zastreliť, vyšli zo zákopov a na území nikoho si priateľsky podávali ruky, priali si veselé Vianoce a vymieňali si darčeky.
Vianočný pokoj a mier, žiaľ, nevíťazí zakaždým. Niekedy má nenávisť navrch. Počas 2. svetovej vojny sa už nič podobné nezopakovalo. Ani na Vianoce počas SNP. František Juriga v rozhlasovej hre Vtedy na Vianoce zobrazuje hrdinstvo prostého dedinského človeka v nepokojných časoch. Dielo v roku 1981 naštudoval a nahral režisér Vladimír Rusko. Účinkujú: Július Pántik, Štefan Kvietik, Ľubo Roman, Juraj Sarvaš, Ľudovít Ozábal, František Kovár, Anna Javorková, Július Vašek, Leopold Haverl, Darina Vašíčková, Gustáv Legéň a Peter Kuba.
V čase vianočnom si dramaturgovia, najmä tí televízni, zvykli programovať tie isté tituly rok čo rok. Tri oriešky pre Popolušku, Vianočné oblátky... Preto sme do vianočného výberu na Rádiu Pyramída vybrali hru, ktorá nebýva tak často reprízovaná - rozprávku Metoda Kráľa Slzy šťastia.
Tento príbeh nemá korene v žiadnej povesti, je výplodom autorovej fantázie. Dej sa dohráva pod jedným z našich najkrajších vrchov, pod Rozsutcom. Autor je vášnivým turistom, preto nečudo, že si vybral tento rázovitý a na prírodné krásy bohatý kraj Malej Fatry. Kamenný mních, démon, ktorý nenávidí hudbu a ľudstvo, premieňa všetkých husliarov z okolia na kamenné bralá. A ako to už v rozprávkach býva, zvíťazí nad ním dobrý najmladší syn chudobného husliara. Čistý tón huslí a čisté tóny duše a srdca mladého hrdinu zachránia svet.
Hru v roku 1979 režíroval Anton Glézl a obsadil do nej Ivana Rajniaka, Alojza Kramára, Emila Horvátha, Dušana Jamricha, Jána Valentíka, Karola Machatu, Táňu Hrivnákovú, Gustáva Legéňa a Júliusa Paluša. Majstrom zvuku bol Alojz Janeček.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]