Jana Bodnárová patrí k najoriginálnejším slovenským prozaičkám strednej generácie a jej tvorba má významné miesto na scéne slovenskej literárnej postmoderny. Od začiatku 90. rokov sa venuje takmer výlučne literárnej činnosti. O svojej tvorbe píše:
„Tvorba je pre mňa aj čosi ako druh paralelného života a voľnosť alternatív. Som v nej odvážnejšia i vzdorovitejšia ako vo svojom reálnom svete. V tvorbe niet limitov, „iba" vlastné hraničné sily talentu. Na druhej strane písanie a to, ako som v hĺbke seba nastavená, sú aj spojené nádoby. ... Ak nie ste vyslovene asertívny typ, až osudovo sa stávate pozorovateľkou. A pozorovanie, potom empatia, sú v jadre tvorby. Platí to pre všetky žánre, ktorým sa venujem. Tie kvázi prestupy z jedného do druhého sú pre myseľ osviežujúce. Nenechajú ju príliš stŕpnuť a príliš nabrať rutinu. Prenášam skúsenosti z jedného žánru do druhého, s voľnosťou i zvedavosťou, čo z toho vzájomného prestupovania sa vznikne. V podstate však vždy ide o prácu s priestorom jazyka a príbehu."
Jana Bodnárová je autorkou viacerých úspešných rozhlasový hier. Pri príležitosti jej okrúhleho životného jubilea sme z archívu vybrali Hru pre dva hlasy, melanchóliu a piesne (2005). Príbeh je vyrozprávaný do koláže hudby Gustava Mahlera a inšpirovaný jeho Symfóniou o nenarodených deťoch. Sledujeme drámu matky a dcéry, ktoré spája osudové nedorozumenie v ich vlastnom vzťahu, ale aj osudová láska k mŕtvemu dieťaťu. Až vo chvíli, keď si jedna pred druhou priznajú, ako na mŕtvom chlapčekovi lipnú, dokážu sa na krátku chvíľu vzájomne zblížiť. Režisérka Milena Lukáčová obsadila do hlavných úloh Máriu Kráľovičovú a Táňu Kulíškovú.
---------
V literárno-dramatickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť reláciu ďalšej jubilantky Jany Hevešiovej Krátky šťastný život Francisa Macombera (2008) a fíčer významného rozhlasového režiséra a autora Vladimíra Ruska Krása dreva (1977).
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Jakub Kotian, TASR]
