Spisovateľka Margita Figuli (1909-1995) bola výraznou predstaviteľkou slovenskej lyrizovanej prózy. Rodáčka z Vyšného Kubína vnímala krásu ľudového jazyka a čerpala z neho inšpiráciu. Už v dievčenských rokoch písala básne a zdramatizovala rozprávku Soľ nad zlato.
Termín lyrizovaná próza považujú niektorí literárni vedci za archaizmus. Oskar Čepán vzhľadom na funkciu prírodného živlu v technike lyrizovanej prózy navrhol na označenie tejto poetiky termín naturizmus. Ján Števček sa priklonil k označeniu expresionizmus. František Miko, naopak, stotožnil lyrizujúcu prozaickú metódu s aktuálnymi potrebami modernosti.
Figuli vo svojich dielach často využívala legendické, mýtické a rozprávkové prvky. Písala novely aj romány, mimoriadnu pozornosť si zasluhuje štvorzväzkový román Babylon, za ktorý získala v roku 1947 národnú cenu. Babylon, aj novela Tri gaštanové kone boli preložené do mnohých jazykov a sfilmované. Z ďaľších diel spomeňme zbierku noviel Pokušenie, román Víchor v nás či autobiografické prózy Mladosť a Ariadnina niť. Venovala sa tiež tvorbe pre deti a mládež.
V samostatnom bibliofilskom vydaní vyšla v roku 1973 jej novela Rebeka. Pre rozhlas ju v roku 1998 zdramatizovala Ľuba Hajková. V réžii Jara Riháka účinkujú: Eva Matejková, Marián Geišberg, Szidi Tobiasová, Miro Trnavský, Soňa Ulická, Igor Čilík, Vlado Černý, Jana Strnisková, Jozef Šimonovič a Ivan Laca.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Scott Webb, unsplash.com]
