Spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly (1750-1811) patril do prvej generácie bernolákovcov. Do literatúry vstúpil v čase osvietenských jozefínskych reforiem, keď bola prvýkrát kodifikovaná spisovná slovenčina - bernolákovčina. Jeho najvýznamnejším dielom je Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních aj o včulajších premenách reholňíckích (1787).
Hoci Fándly zdôrazňoval, že chce len „kratochvílit" a „zabavuvat" čitateľov, jeho kritika vtedajšej podoby mníšskeho života sa stretla s odporom cirkevnej hierarchie. Dielo napadli aj odporcovia novej spisovnej slovenčiny, evanjelickí vzdelanci na čele s Jozefom Ignácom Bajzom, ktorí sa nechceli vzdať biblickej češtiny. Ďalšie zväzky Dúvernej zmluvy už Fándly napriek viacerým pokusom vydať nemohol, lebo cirkevná vrchnosť mu zakázala literárnu činnosť.
Keď v roku 1790 zomrel patrón osvietenských spisovateľov Jozef II., spoločenské pomery v monarchii sa zmenili v neprospech reforiem a práv národností. Fándly však pokračoval v osvetovej práci a jeho práce v bernolákovčine podporovali národné povedomie (Zelinkár, Pilný domajší a polný hospodár, Slovenský včelár, O úhoroch aj včelách, Krátke dejiny slovenského národa).
V roku 2002 spisovateľ Jozef Repko upravil Fándlyho prózu pre rozhlas pod názvom Rozhovor mnícha s diablom. V réžii Igora Hrabinského účinkujú: Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Bzdúch, Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Mária Schlosserová.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Michael Pacher, wikipedia]
