Dramatik, scenárista a politik Marek Maďarič, ktorý oslavuje svoje 55. narodeniny, je autorom viacerých rozhlasových hier. Pri písaní Testamentu (2000) sa inšpiroval búrlivým životom francúzskeho renesančného básnika Françoisa Villona.
Pochádzal z chudobných pomerov. Keď v detstve stratil otca, ujal sa ho strýko. Bol to vzdelaný kňaz Guillaume de Villon, ktorý mu umožnil štúdium na parížskej Sorbonne. Z absolventa sa stal sveták a krčmový bitkár. Vysedával v hostincoch a zabával sa so ženami. Jeho život bol plný škandálov, pobytov vo väzení a útekov pred spravodlivosťou. Keď v súboji smrteľne zranil mnícha, hrozil mu trest smrti, dostal však amnestiu od kráľa Karla VII. Po ďalších krádežiach a vyhostení z Paríža roku 1463 už o ňom nemáme žiadne správy.
Život a dielo prvého „prekliateho básnika" Françoisa Villona dodnes inšpiruje umelcov. Podstatnú časť básní, ktoré nazval Testamenty, napísal vo väzení. Malý testament, v ktorom sa lúčil sa so svojimi priateľmi pri odchode z Paríža, a Veľký testament, ktorý je spomienkou na mladosť, lásku a študentskú veselosť.
Rozhlasovú hru Mareka Maďariča Testament režíroval Jaro Rihák, zvukovú podobu realizovala Ľuba Olšovská. Účinkujú: Marián Geišberg, Štefan Kožka, Zuzana Kronerová, František Kovár, Zuzana Frenglová, Juraj Slezáček, Ján Mistrík, Július Vašek, Igor Hrabinský, Helena Geregová, Peter Sklár, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]
