Spisovateľ a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu Ján Tužinský oslávil 29. marca okrúhle životné jubileum 70 rokov. Narodil sa v Zlatých Moravciach. Po štúdiách v Bratislave na Prírodovedeckej fakulte a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (teória kultúry) pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Tatran. Od roku 1983 pôsobil ako redaktor a dramaturg literárnej redakcie Slovenského rozhlasu. V roku 1993 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a o rok neskôr za poslanca Národnej rady SR. Od roku 1994 do roku 1997 bol ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu.
Do literatúry vstúpil zbierkami poviedok Bičovanie koní a Čakanie na šarhu. V románoch Kto hodí kameňom a Biliard na streche sa sústreďuje na zlomové a problematické body nášho dejinného vývinu (vojna, oslobodenie, kolektivizácia, august 1968, normalizácia).
V novele Bastard v daždi sa snaží o kritickú analýzu životného štýlu súčasnej slovenskej inteligencie. O odosobnenej atmosfére sídliskovej Petržalky hovorí zbierka poviedok Jeremiášov plač. Kniha Sklené oko voľne nadväzuje na predchádzajúcu autorovu tematickú líniu - človečenstvo a ľudskosť. Poviedky v zbierke Mimikry spája problém vyrovnávania sa s osamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi.
Ján Tužinský napísal pre rozhlas viacero dramatizácií diel zo svetovej literatúry a pôvodných textov. V roku 2004 vznikla v réžii Viktora Lukáča rozhlasová hra Reči, reči, samé reči. V hlavných úlohách sa predstavia Dušan Jamrich a Viera Topinková. Majsterkou zvuku bola Ľuba Olšovská.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]
