„Azda najzovretejší umelecký tvar v zmysle literárnom i javiskovom dosiahol Barč-Ivan v dráme Matka. Jej dramaticky vypätý dej je postavený na prudkej vzájomnej nenávisti dvoch bratov a na osobnej tragédii ženy, ktorá je matkou ich oboch, a preto v zrážke medzi nimi nájde svoju smrť."
Takto zhodnotil literárny historik Stanislav Šmatlák jedno z najvýznamnejších diel slovenskej medzivojnovej drámy. Július Barč-Ivan (1909 - 1953) patril k autorom, ktorí sa usilovali priblížiť slovenskú dramatickú tvorbu k moderným smerom svetovej literatúry. Štvrťstoročie predtým, než sa ku nám dostali Sartre, Camus, Beckett a Ionesco, objavil Barč-Ivan prvky absurdity, fatality a nezmyselnosti. Jeho drámy zachytávajú motívy ľudskej osamelosti a konfliktnosti v rodine; nevyhýbajú sa ani politickým a sociálno-kritickým témam. Autor vychádza z expresionizmu, ale nevzdáva sa ani kresťanského humanizmu, verí v lepšieho a čistejšieho človeka.
Dráma v troch dejstvách Matka mala premiéru v roku 1943 v martinskom Slovenskom komornom divadle. V roku 1975 ju pre rozhlas upravil Ondrej Nemčok, režisér Mikuláš Bugár do hlavnej úlohy obsadil Vieru Strniskovú. Ďalej účinkovali: Ivan Rajniak, Štefan Kvietik, Emília Vašáryová a Hana Kováčiková. Zvukovú podobu realizovala Ada Rehorová.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš; foto: Juraj Kolenčík]
