Pred 95 rokmi zomrel spisovateľ Martin Kukučín, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu. 21. mája 1928 podľahol zápalu pľúc v nemocnici v chorvátskom Pakraci, v náručí svojej manželky Perice (z chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didoličovcov, ktorá Kukučínovi ponúkla miesto obecného lekára na ostrove Brač). Ešte v ten istý rok previezli jeho telesné pozostatky na Slovensko a uložili na Národnom cintoríne v Martine.
V dalmatínskom prostredí ostrova Brač sa odohráva dej románu Dom v stráni, vrcholného Kukučínovho diela. Príbeh nerovnej lásky mladého statkára a sedliackeho dievčaťa ukazuje postupný rozklad patriarchálneho sedliactva. V roku 2017 prezident Andrej Kiska na ostrove Brač v obci Selca odhalil bustu Martina Kukučína.
Literárny vedec Oskár Čepan zdôraznil fakt, že Kukučín zámerne hľadal hrdinov svojich próz v ľudovej societe, pričom ich videnie a hodnotenie skutočnosti povýšil na svoj literárny koncept. A to sa stalo východiskom jeho novátorstva, ktorým slovenskú prozaickú tvorbu doviedol na prah modernej epochy.
Zakladateľa modernej slovenskej prózy si pripomenieme dvoma poviedkami, ktoré pre rozhlas zdramatizovala Gita Pechová.
Tichú vodu v roku 1974 nahral režisér Milan Semík. Účinkujú: Eva Rysová, Eva Kvietiková, Pavol Mikulík, Alojz Kramár, Gustáv Legéň, Dušan Tarageľ a Peter Greguš. Prototypom figliarskeho mlynára v poviedke Tichá voda bol mlynár Brna z Jasenovej. Kukučín v detstve dobre poznal jasenovský mlyn, ktorý stál neďaleko jeho rodného domu.
Tiene a svetlo, príbeh nešťastného starca, ktorý sa zle oženil, nahrala v roku 1978 režisérka Eva Galandová. Účinkujú: Zdena Grúberová, Vladimír Kostovič, Viera Bálinthová a Martin Gregor.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš; foto: RTVS]
