Pred pätnástimi rokmi zomrel Ján Johanides, jeden z najvýznamnejších slovenských prozaikov druhej polovice 20. storočia. Už jeho debutová zbierka noviel Súkromie (1963) vzbudila mimoriadny ohlas u kritiky aj čitateľov, prejavuje sa v nej vplyv existencializmu a francúzskeho antirománu. Autor s prenikavým pozorovateľským talentom odhaľuje problémy moderného človeka. Próza Potápača priťahujú pramene mora sa stala predlohou pre film Dušana Hanáka 322 (1969).
Johanidesova celoživotná literárna reflexia „špeciálnej teórie ľudskosti", ako ju nazval Peter Zajac, sa prehlbuje v ďalších knihách: Balada o vkladnej knižke (1979), Slony v Mauthausene (1985), Najsmutnejšia oravská balada (1988), Krik drozdov pred spaním (1992), Trestajúci zločin (1995). „Johanides predstavoval šťastnú symbiózu svetovosti a európanstva s domácimi tradíciami," napísal Daniel Hevier.
Johanides je autorom viacerých rozhlasových hier: Spoznanie (1963), Poskytnutie útechy (1964) Najfantastickejší večer najslávnejšieho herca (1966), Hrbatý klobúčik (1993). Spoznanie je hrou o vyhasínajúcich ľudských citoch a osamelosti. V réžii Dušana Zimena účinkujú: Ctibor Filčík, Hana Kostolanská, Vlado Durdík, Júlia Čunderlíková, Jela Lukešová, Štefan Dobrovodský, Jozef Kroner. Scénickú hudbu skomponoval Miroslav Brož, majstrom zvuku bol Jozef Bezák.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš, foto: litcentrum.sk]
