Pred 28 rokmi zomrel jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie Ján Stacho. Patril do Trnavskej skupiny básnikov - konkretistov (Feldek, Mihalkovič, Ondruš). Ako študent gymnázia prejavoval hudobné nadanie. Spieval v chlapčenskom zbore u Saleziánov a hral na klávesové i dychové nástroje (podporoval ho aj Schneider-Trnavský). Napokon však splnil prianie svojej matky a vyštudoval medicínu. Na praxi v Rožňavskom Bystrom sa zaľúbil do zdravotnej sestry, ktorá inšpirovala jeho prvé básne ako múza Marion (podľa Françoisa Villona).
Keď v roku 1961 vydal básnický debut Svadobná cesta, stáva sa vedúcou osobnosťou slovenskej lyriky. Verše z tejto zbierky si môžete vypočuť v interpretácii Alfréda Swana. Nasledujú ďalšie tituly Dvojramenné čisté telo (1964) a Zážehy (1967), inšpirované pobytom v Šenkviciach, kde pôsobil ako lekár.
Aby sa mohol naplno venovať literatúre, Zväz slovenských spisovateľov požiadal ministerstvo zdravotníctva o jeho uvoľnenie z lekárskej praxe. Stacho pracuje ako redaktor v Slovenskom spisovateľovi, získava si spoločenské uznanie, potom sa však po autonehode dostane na trištvrte roka do väzenia. Vyrovnáva sa s tým v zbierke Apokryfy (1969). Po Vpáde vojsk Varšavskej zmluvy pôsobí ako kultúrny atašé v Indii, neskôr ako šéfredaktor Revue svetovej literatúry.
Osudným sa mu stal rok 1973, keď po ťažkej autonehode upadol do kómy. Ako spomína jeho súpútnik Ľubomír Feldek, po precitnutí z kómy ešte Stacho mohol chodiť, ale neskôr si zlomil kŕčok bedrovej kosti a ostal natrvalo pripútaný na lôžko. Z tohto obdobia pochádza jeho posledná zbierka Z prežitého dňa (1978), ale bol to už celkom iný Stacho. Ako poznamenal Daniel Hevier, exaltovanosť sa stiahla do výrazového minimalizmu, pýchu nahradila pokora.
Posledné roky života strávil vo svojom bratislavskom byte odkázaný na milosrdenstvo susedov a návštevy priateľov a ctiteľov. Ján Stacho zomrel 15. júla 1995 vo veku 59 rokov.
Po veršoch z debutovej zbierky si môžete vypočuť literárne pásmo o Jánovi Stachovi Pútnik pri Gange, ktoré v roku 2002 autorsky pripravil spisovateľ Ján Litvák. Účinkujú: Marián Geišberg a autor. Režírovala Jana Strnisková, zvuk mixovala Emília Miháleková.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš, foto: litcentrum.sk]
