Pred 115 rokmi sa narodil jeden z najvýznamnejších slovenských dramatikov Július Barč-Ivan. Ten bol podľa literárneho vedca Júliusa Vanoviča existencialistom ešte pred vznikom existencializmu. Prvky absurdity, fatality a nezmyselnosti objavil štvrťstoročie predtým, než sa ku nám dostali Sartre, Camus, Beckett a Ionesco.
Jeho drámy zachytávajú motívy ľudskej osamelosti a konfliktnosti v rodine; nevyhýbajú sa ani politickým a sociálno-kritickým témam. Autor vychádza z expresionizmu, ale nevzdáva sa ani kresťanského humanizmu, verí v lepšieho a čistejšieho človeka.
V roku 1938 napísal Barč-Ivan občiansky a politicky angažovanú divadelnú hru Diktátor, v ktorej podobne ako Čapek v Bílej nemoci varuje pred nástupom fašizmu v Európe. V roku 1940 hru naštudoval režisér Ján Jamnický, ale pár dní pred premiérou v SND zasiahla cenzúra.
Rozhlasová adaptácia Oľgy Duhanovej v réžii Petra Jezného z roku 1999 tak ostáva jedinou realizáciou drámy, ktorá je dnes opäť aktuálna. Vypočujte si príbeh dvojníka vodcu v nemenovanej krajine, ktorý diktátora nahradí, aby sa vzápätí stal ešte väčším monštrom.
V hlavnej dvoj-úlohe sa predstaví Boris Farkaš. Ďalej účinkujú: Viera Richterová-Horváthová, Ivan Romančík, Elo Romančík, Ivan Laca, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič, Vladimír Obšil, Peter Sklár, Peter Debnár. Majstrom zvuku bol Peter Janík.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš; foto: RTVS]
