Pred 80. rokmi sa začalo Slovenské národné povstanie, najmasovejšie vystúpenie v slovenskej spoločnosti v mene slobody a demokracie. Počas socializmu bolo SNP najfrekventovanejšou témou slovenskej literatúry a až do roku 1989 platilo, že povstanie zorganizovala komunistická strana.
Vzorom sa stal román Petra Jilemnického Kronika z roku 1947. Dielo síce čerpá zo záznamov v obecnej kronike Čierneho Balogu a z výpovedí účastníkov povstania, je však až príliš zaťažené autorovým komunistickým svetonázorom.
Úplne iný obraz SNP vykresľuje vo svojom poslednom diele Milo Urban. Obsah románu Železom po železe bol pre socialistický režim neprijateľný. Milo Urban ho dopísal 12. decembra 1973 a po rokoch sa posťažoval:
„Román leží odložený v rukopise a trpezlivo čaká na príhodnejší čas, opäť na nejaký odmäk, v ktorom by mohol uzrieť svetlo sveta. Lenže tu nezáleží na čase. Raz vyjde. Musí vyjsť, ak sa odhodláme žiť naozaj po novom - bez vojen a bez nezmyselného kynoženia."
Milo Urban sa vydania nedožil, zomrel v roku 1982. Kniha vyšla až v roku 1996.
Hlavným hrdinom románu je obyčajný človek s príznačným menom Vrtík. Kto chce totiž vo vojne prežiť, musí sa poriadne „vrtieť". Najprv bol gardistom, ale nevedel byť dosť krutý. Potom sa ocitol v povstaleckej Bystrici, ale nebol ani povstalcom. Vrtel sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - a predsa povymetal kúty všetkých väzení: gardistického, povstaleckého i nemeckého. Napriek týmto ranám osudu si zachoval ľudskosť a ochotu pomáhať druhým.
Päťdielnu adaptáciu románu Železom po železe (1996) realizoval režisér Vladimír Rusko s majstrom zvuku Petrom Janíkom. Účinkujú: Jozef Šimonovič, Oľga Solárová, Vladimír Durdík, Karol Machata, Emil Horváth, Štefan Kožka, Ivan Romančík, Dušan Tarageľ, Leopold Haverl, Alfréd Swan, Ján Valentík, Anna Javorková.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: TASR]
