Peruánsky spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny Mario Vargas Llosa je dnes posledným žijúcim klasikom latinskoamerickej literárnej vlny, reprezentovanej Márquezom, Borgesom či Cortázarom. Aj v tvorbe Vargasa Llosu nachádzame prvky magického realizmu, ale jeho romány sú realistickejšie, autor sa inšpiruje vlastným životom aj históriou, rád používa iróniu a sarkazmus.
Román Pantaleón a jeho ženský regiment (1973) je satirou na pomery v peruánskej armáde, s ktorou má Vargas Llosa, absolvent vojenského gymnázia v Lime, bohaté skúsenosti. Hlavnou postavou je kapitán Pantaleón Panteja, ktorého poveria nezvyčajným poslaním - má sformovať osobitný ženský oddiel Stredisko dámskeho servisu pre pohraničníkov v povodí Amazonky.
Na prelome 50. a 60. rokov podnikol Vargas Llosa viacero ciest do Amazónie. V peruánskych osadách pri hraniciach vtedy dochádzalo k znásilneniam domorodých žien vojakmi. Keď tam po rokoch prišiel znovu, zistil, že tentoraz „obyvatelia neprotestovali kvôli znásilňovaniu, ale pretože vojaci mali k dispozícii potešiteľky, na ktoré civili nemali nárok. Boli len pre vojakov. Chcel som o tom napísať román, ale zistil som, že sa o tom vážne písať nedá. Aj mne to pripadalo úplne nedôveryhodné. Isté príbehy sa dajú rozprávať len v humornom tóne."
Román pre rozhlas v roku 1991 adaptoval Berco Trnavec. V réžii Viery Weidlerovej účinkovali Marián Zednikovič, Dušan Blaškovič, Peter Debnár, Ivan Letko, Eva Krížiková, Dušan Tarageľ, Zdena Studenková, Ľubo Gregor. Zvuková a technická spolupráca Jozef Bezák a Jozef Bajtek.
Blok humoru pripravuje redaktorka Tamara Chlebová.
[text: Marek Puškáš, foto: youtube.com]
