Na petržalskej základnej škole (Prokofievova 5) visí vo vestibule tento citát: „Hudba napísaná neúprimne je neživotná." Ako už napovedá názov ulice, boli to slová skladateľa Sergeja Prokofieva. 5. marca 1953 zomreli v sovietskom Rusku dve osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín. Josif Vissarionovič Stalin dostal mozgovú porážku a v ten istý deň hudobný svet navždy opustil skladateľ Sergej Prokofiev. Údajne sa v deň pohrebu Prokofievova smrť celkom vytratila z médií, lebo noviny sa venovali iba štátnemu smútku za Stalinom.
Už počas života sa Prokofiev stal uznávaným a všestranným skladateľom. Písal orchestrálne a komorné diela, opery, balet, filmovú hudbu, i kantáty. Bol skvelým klaviristom a rešpektovaným dirigentom. Vyskúšal život v emigrácii, ale túžba po domove ho prinútila vrátiť sa naspäť.
Z cyklu Dialógy s hudbou vyberáme reláciu Zdenky Bernátovej, venovanú tomuto velikánovi hudby 20. storočia. Premiéru mala 18.2.2001. Účinkovali Mária Dacejová, Vladimír Minarovič a Peter Kolník. Redakčne pripravila Melánia Puškášová, zvuk Václav Frkal.
Cyklus Hudba v 20. storočí prinášal pestrý výber skladateľských profilov známych aj menej známych osobností. Igor Javorský pripravil v roku 2001 reláciu Dve podoby amerického symfonizmu. Vypočuť si môžete ukážky z tvorby menej známych autorov Geralda Levinsona, Ingrama Marshalla a Allana Gordona Bella.
Igor Javorský sa zameral na symfonické diela s mimohudobným programom a zaujímavým autorským príbehom: Levinsonove Premeny mora (1991) a Bellove Kráľovstvo prichádza (2000). Obe témy poskytujú celý rad inšpiratívnych hudobných aj filozofických asociácií, ktoré hudba vie aj bez slov dokonale vyjadriť.
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
