V období Československého rozhlasu sa počas augusta často vysielali hudobné programy venované Slovenskému národnému povstaniu. Tieto koncerty a relácie mávali rozličný obsah so spoločným menovateľom: autori sa zamerali na spracovanie protivojnových námetov.
Z archívu vyberáme program z roku 1969, ktorý redaktorka Etela Čárska nazvala Koncert z diel slovenských skladateľov inšpirovaných SNP. Dopĺňajú ho výpovede jednotlivých skladateľov, takže ido o autentický dobový rozhlasový formát. Napríklad Andrej Očenáš hovorí o svojom balete Vrchárska pieseň a Štefan Németh-Šamorínský o svojej symfonickej básni Brezy. Zaznie tiež kantáta Šimona Jurovského Šumí hora rodná.
Významnou súčasťou výchoslovenskej hudobnej kultúry bolo v 20. storočí hudobné dielo Jozefa Grešáka (1907-1987). Bardejovský rodák, kompozičný samouk a originálny tvorca skomponoval viaceré orchestrálne a operné diela. Bol korepetítorom v rôznych divadlách v Čechách, na Morave i Ukrajine, pedagógom hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove, od roku 1957 tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach.
Viac sa o tejto osobnosti dozvieme z hudobno-slovného pásma Jozef Grešák - po 60 rokoch, ktoré vzniklo v Košickom rozhlasovom štúdiu v roku 1983. Autori boli Igor Berger a Lýdia Urbančíková, o zvuk sa postaral Jozef Florián. V relácii účinkujú: Jozef Grešák, Milan Drotár, Peter Gažo a Viera Petrusová.
Pohnuté augustové udalosti v roku 1968 mali v slovenskej hudbe nepočetné žánrové podoby. Jednou z nich bola veľmi osobitá forma inštrumentálneho náreku - toto vlastne znamená slovo Planctus, ako pomenoval svoje krátke dielo Ladislav Burlas. Komornú sláčikovú tryznu vydal v roku 1969 Supraphon (Warchal, SKO) a až po Nežnej revolúcii ju prebral Československý rozhlas a odvysielal (23.4.1990).
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
[foto: pixabay.com]
