„V tom čase bol z uhorských vidieckych miest najživší hudobný život v Bratislave. Tejto skutočnosti môžem ďakovať za to, že som sa od pätnástich rokov mohol učiť hru na klavíri a harmóniu u Lászla Erkela a mal som možnosť počuť niekoľko dobrých operných predstavení a orchestrálnych koncertov."
Takto spomínal na Bratislavu svetoznámy maďarský skladateľ Béla Bartók. Narodil sa 25. Marca 1881 v Nagyszentmiklósi vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a zomrel 26. septembra 1945 v New Yorku. Keď sedemročnému Bélovi zomrel otec, matka, klaviristka a učiteľka hudby, sa s deťmi rozhodola opustiť Nagyszentmiklós. Napokon sa usadili v Prešporku (Poszony), kde Bartókova matka, rodáčka z Martina, vyrastala.
A práve tu, v dome na Špitálskej ulici, kde rodina dlhé roky žila, v decembri 1904, mladý skladateľ skomponoval svoj prvý opus, inšpirovaný Franzom Lisztom, Rapsódiu pre klavír a orchester. Bartók sa stal jedným z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Bol tiež priekopníkom etnomuzikológie. Na svojich cestách po Slovensku zozbieral 3200 ľudových piesní a mnoho z nich nahral na fonograf. V Bratislave máme ulicu s jeho menom symbolicky hneď vedľa Mozartovej.
Na Rádiu Pyramída si 75. výročie úmrtia tohto hudobného velikána pripomenieme reláciou Zdenky Bernátovej Novátorstvo a humanizmus Bélu Bartóka (2000) z hudobno-slovného cyklu Dialógy s hudbou. Účinkujú: Peter Kolník, Jozef Šimonovič, Mária Dacejová. Zvuková spolupráca Zdeno Halamík.
Na záver bartókovského bloku sa započúvame do hudby Vladimíra Godára, ktorý skomponoval orchestrálne dielo na pamiatku Bélu Bartóka Tombeau de Bartók (M.Košik, SOSR).
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
[foto: wikipedia]
