Impresionizmus reagoval v druhej polovici 19. storočia na akademický prístup k maliarstvu a chcel umelcov vyhnať z ateliérov do prírody. Namiesto prísnej formy a hľadania ideálu krásy sa snažil uvoľniť ťahy štetca, aby mohol zachytiť neopakovateľnú atmosféru určitej chvíle a prirodzenú krásu okolitého sveta.
Zakladateľom hudobného impresionizmu je francúzsky skladateľ Claude Debussy. K nemu sa neskôr pridali Maurice Ravel, Manuel de Falla, Albert Roussel či Ottorino Respighi. Ich tvorivý postoj bol podobný ako v maliarstve: zachytenie atmosféry vizuálnych vnemov a predstáv. Aby dosiahli senzuálne vnímanie hudby, uvoľňovali harmonické postupy a uprednostňovali akordickú zložku hudby a zvukomalebnú inštrumentáciu.
Viac sa o hudobnom impresionizmu dozviete v relácii Zdenky Bernátovej Svet impresií - ostrovy pokoja (2000). Komentáre načítali tradiční účinkujúci cyklu Dialógy s hudbou: Mária Dacejová, Peter Kolník a Jozef Šimonovič. Redakčne pripravila Melánia Puškášová, o zvuk sa postaral Ľuboš Války.
Na tému európskeho hudobného impresionizmu nadviažeme skladbou Clauda Debussyho z roku 1893 Faunovo popoludnie na motívy lyrickej básne Stéphana Mallarmého. Dielo zaznie vo vynikajúcej interpretácii Štokholmského filharmonického orchestra pod taktovkou Paavo Berglunda. Debussy o skladbe hovorí:
„Hudba tohto prelúdia je veľmi voľná ilustrácia nádhernej Mallarmého básne. V žiadnom prípade si nenárokuje byť jej syntézou. Skôr to je sled obrazov, v ktorých plynú túžby a sny fauna v popoludňajšej horúčave. Potom, unavený naháňaním vystrašených nýmf a najád, podľahne opojnému spánku, v ktorom konečne môže uskutočniť svoje dychtivé túžby v univerze prírody."
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
[foto: Claude Monet, Wikipedia]
