Rozhlasová publicistika bola zvukovým oblokom, ktorým mohli poslucháči rozhlasu nahliadnuť do neznámych svetov, poučiť sa, vzdelať ale aj zabaviť. V nasledujúcich reláciách spoznáte nevšedné osobnosti, ktoré prežili nevšedné životy.
Publicista, rozhlasový dramatik a autor kníh literatúry faktu Slavo Kalný patril do reportérskej generácie, ktorá v 60. rokoch uplynulého storočia vyrástla v mládežníckom denníku Smena. Počas normalizácie musel z denníka odísť. Stal sa redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, no nesmel písať pod svojím menom ani vystupovať pred mikrofónom. Pod pseudonymom Karol Ilavský písal rozhlasové hry, pásma a fíčre, bol aj dlhoročným spoluautorom rozhlasového seriálu "Čo nového Bielikovci?! Slava Kalného si predstavíme v rozhlasovom pásme Emila Benčíka Takí sú rozhlasáci (2011).
Slavo Kalný vo svojich umelecko-dokumentárných pásmach približoval poslucháčom svetové osobnosti z oblasti pedagogiky, filozofie, vedy, politiky a žurnalistiky. Napísal portréty našich novinárov - publicistov, ktorí sa významne pričinili o rozvoj slovenskej žurnalistiky. Svojmu kolegovi reportérovi Smeny vzdal hold v pásme Reportér z Vlčieho lazu (1998). V réžii Štefana Korenčiho účinkovali: Marián Geišberg, Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič a autor Slavo Kalný.
Ďalšou z plejády významných rozhlasových tvorcov s pohnutým osudom je publicistka, spisovateľka a textárka Bibiana Wallnerová. Už v detskom veku bola konfrontovaná s krutosťou vojny a po februári 1948 i s brutalitou komunistického režimu. Otec Bibiany navrhol rodine útek za hranice. 9. mája 1951 ich zbadala hliadka Pohraničnej stráže a ozvala sa streľba, ktorá ukončila život staršej zo sestier. Bibianu s rodičmi po vypočúvaní previezli do väznice. Jej otca odsúdili za velezradu na dvanásť, matku na päť rokov a Bibianu, na dva a pol roka.
Bibiana Wallnerovej pracovala v rozhlase v redakcii pre deti a mládež. K jej pohnutému osudu ešte určite vrátime, teraz vám ponúkneme jej rozhovor s autorom historických románov Ľudom Zúbkom, ktorý v rokoch 1932 - 1946 pôsobil v rozhlase. Najprv bol tajomníkom literárneho oddelenia, potom dramaturgom, vedúcim slovesného programu, a napokon šéfredaktorom časopisu Slovenský rozhlas. Pre rozhlas písal prednášky, fejtóny, reportáže, cestopisné pásma, poviedky, rozhlasové scénky a hry. Ľudo Zúbek sa teoreticko-kritickou činnosťou pričinil o rozvoj slovenskej rozhlasovej hry pre dospelých. V rozhovore s Bibianou Wallnerovou z roku 1968 porozpráva o svojich cestách po Taliansku.
Básnika a pedagóga Ivana Laučíka, rodáka z Liptovského Mikuláša, si vybral redaktor Viktor Oravec za sprievodcu po histórii metropoly Liptova, ktorá významne ovplyvnila naše novodobé dejiny. A lepšie si vybrať ani nemohol. Ivan Laučík sa vo svojej básnickej tvorbe často vracal k motívom rodného kraja, k jeho histórii i prírode. Vedel o Liptove pútavo rozprávať a metaforicky písať. Relácia Viktora Oravca Tajomné oriešky slov vznikla v roku 1997.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
