V relácii Emila Benčíka Ľudia, fakty, udalosti (1995) si pripomenieme názory a tvorbu významného spisovateľa literatúry faktu Milana Vároša. Ten pred rokom vydal reprezentatívnu, obrazovo-textovú publikáciu Velikáni výtvarného umenia, ktorá prináša zaujímavé fakty o živote a diele prevažne zahraničných výtvarných umelcov. Novinárov zaujímalo, ako získaval súhlas od majiteľov na uverejnenie obrazov v tejto knihe. Milan Vároš hovorí:
„...napríklad Kresťanské múzeum v Ostrihome alebo múzeá vo Vatikáne pýtajú za fotografie nekresťanské peniaze. Vymyslel som preto takúto vec. Po páde komunizmu som mal možnosť prísť veľmi výhodne ku krásnym slovenským poštovým známkam, ktoré práve vychádzali. Podarilo sa mi ich nazhromaždiť pomerne veľa. A výmenou za ne som získal veľa obrazov, ktoré som mohol v knihe vydať. Dá sa teda povedať, že mnoho materiálu som získal bartrovým obchodom. V knihe Stratené slovenské poklady 2 na strane 100 je gotický oltár z Ľubice, ktorý sa nachádza v Maďarskej národnej galérii. Pod jeho obrázkom uvádzam, že mi pracovníci Maďarskej národnej galérie odmietli predať jeho fotografiu, a preto mi ho Pavol Pevný namaľoval, za čo som mu zaplatil 4 000 slovenských korún, vydavateľstvo mi túto platbu nepreplatilo. Oltár som v knihe veľmi chcel mať, je to významný slovenský umelecký poklad. Tak som sa vyhol aj právnym problémom."
Režisér Vladimír Rusko, ako si to sám zrátal v jednom spomienkovom článku, prežil v rozhlase 15 832 dní. Medzi inými si z veľkou úctou a obdivom zaspomínal na redaktorku Zoru Dagmar Kločkovú:
„V rokoch 1969 až 72 viedla Experimentálnu redakciu. Bola to neuveriteľná spolupráca. Počas troch rokov sme realizovali 12 Matiné poézie - verejných nahrávok vo vtedajšom Divadle poézie na Sedlárskej ulici. Nasledovali Nokturná 70, dvanásť zamyslení nad vrcholmi svetovej dramatickej tvorby. Pokračovali sme Nešpormi 71 - cyklom zamyslení o tvorbe. Pani Kločková mala heslo: Vymaňme sa zo stereotypov! Pevne sa ho držala. Odvádzala pritom enormné kvantum redakčnej práce. Asi preto túto redakciu zrušili."
Z toho mála, čo sa v rozhlasovom archíve od Zory Dagmar Kločkovej zachovalo, sa nám podarilo nájsť reláciu Ako nás poznačila epocha z roku 1969.
O fíčeri Ivana Lehotského Človek a drevo (1985) sa viac dočítate v rubrike Tip na týždeň.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
