S rozhlasovou tvorbou Emila Benčíka sa budeme stretávať častejšie, jednak preto, že počas svojho tridsaťročného pôsobenia v rozhlase vytvoril vyše stovky pozoruhodných diel, ale najmä preto, že podrobne a pravdivo zmapoval uzlové body našej novodobej histórie. V rozhlasovom umelecko-publicistickom pásme Hlasy z hlbín času (1991) sa nám prihovárajú hlasy známych dejateľov a spisovateľov, svedkov svojej doby, ktorú pomáhali svojou politickou, spoločenskou, literárnou činnosťou vytvárať. Teda je to vlastne história zapísaná vo zvuku - presne to, čo vám sľubujeme v našej upútavke.
Rudolf Sikora - maliar, grafik, sochár, fotograf a pedagóg, organizátor slávneho Prvého otvoreného ateliéru, jeden zo zakladateľov VPN a tribúnov novembra. Patrí medzi našich najčastejšie vystavujúcich výtvarníkov v zahraničí. V období normalizácie boli možnosti verejne vystavovať obmedzené. Preto sa jeho aktivity odohrávali predovšetkým na alternatívnej scéne. V posledných rokoch sa novým zdrojom inšpirácie Rudolfa Sikoru stáva suprematizmus, Malevičovo dielo, s ktorým autor vedie dlhodobý výtvarný dialóg. O tom však podrobnejšie v Pálenici Borisa Filana z roku 2007.
Elena Príbusová, redaktorka, speváčka, autorka viacerých rozhlasových pásiem a hier, vyspovedala pred mikrofónom Popoludnia s rozhlasom množstvo popredných osobností nášho spoločenského života. My sme, ako spomienku na túto našu nadanú a skromnú kolegyňu, ktorá by sa v týchto dňoch dožila 75 rokov, vybrali rozhovor s prekladateľom Blahoslavom Hečkom.
Bývalá hlásateľka Viera Petrusová si zaspomínala na 50. roky, keď v rozhlase začínala. Jej kolega, Imrich Fábry, veľký vtipkár, mal s ňou čítať oznamy a našiel jeden, v ktorom ponúkali plemenné kance. Začal rozvíjať rozličné variácie na túto tému. Pani Viera si bola vedomá svojej náchylnosti k smiechu a preto vyhlásila, že Fábry musí tento oznam vynechať. Položil ho teda bokom. Zasvietila červená, správy sa začali. Odrazu Fábry plačlivým hlasom prečítal onen oznam o plemenných kancoch. Viera Petrusová vybuchla do smiechu. Keďže sa nevedela utíšiť zapla „kašľadlo", teda vypla sa z vysielania. Fábry svoj text dočítal a ona ušla do inšpekčnej miestnosti.
Čo čert nechcel (alebo chcel?), po oznamoch nasledoval inzerát o konkurze na hlásateľa. Vieru Petrusovú z rozhlasu nevyhodili, pracovala ako hlásateľka 40 rokov, vtedy to odbavili pokutou. Od istého času už za podobné prehrešky, ako sú povedzme brbty, nedávali ani pokuty, ba stali sa dokonca vyhľadávanými prostriedkami zábavy, ako môžete posúdiť v našom Zostrihu brbtov.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
