Básnik a textár Ľuboš Zeman začal písať už počas štúdia na gymnáziu slovenské texty k skladbám zahraničných skupín (Animals, Beatles). Popritom hral na bicie v školskej kapele Monzún a písal hudobné recenzie do novín. V roku 1969 začal pracovať v Slovenskom rozhlase a odpracoval tam takmer 40 rokov. Bol vedúcim Redakcie populárnej hudby a riaditeľom marketingu. Jeho vitríny zdobia dve Zlaté Bratislavské lýry a viacero významných ocenení za textársku tvorbu. Ale viac sa už o Ľubošovi Zemanovi dozvieme od neho samotného v relácii Manažér na Pegasovi (2001).
Obľúbená slovenská herečka Mária Kráľovičová sa so smiechom priznala, že do osemdesiatky svoje narodeniny neoslavovala: „Jeden múdry Francúz povedal, že žena nesmie mať viac ako 30 rokov. Takže som mala vždy 29." Podľa tohto vyjadrenia môžeme pokojne a s obdivom prezradiť, že v týchto dňoch oslávi 89 rokov.
Ona sama o sebe tvrdí: „Mám úžasný život. Mnohí ľudia dlho žijú, ale trpia, sú chorí. Ja môžem hrať a ešte sa mi stáva, že niekto u mňa zazvoní, nejaká teta, a donesie mi kytičku, zabíjačku alebo ručnú prácu, ovčí jogurt, malého anjelika. Milé je, keď na ulici počujem: "Ježišmária, to ste vy? Vôbec sa nemeníte!"
Keď mala Mária Kráľovičová sedemdesiat, vyspovedal ju pred mikrofónom redaktor Emil Benčík v relácii Ľudia, fakty, udalosti (1997).
Soňa Valentová, ďalšia júnová jubilantka, sa s Máriou Kráľovičovou delila o divadelnú šatňu. Vyštudovala herectvo na VŠMU a od roku 1967 bola členkou Činohry SND. K množstvu postáv, ktoré stvárnila na tejto scéne, patrí napríklad Grušenka v Bratoch Karamazovovcoch, vrchná sestra Ratchedová v Prelete nad kukučím hniezdom alebo Smrť v muzikáli Na skle maľované. Mnohé z nich naštudovala pod režijným dohľadom manžela Pavla Haspru. Keď sa v roku 2009 stala držiteľkou Kvetu Tálie (cena udeľovaná na Festivale Aničky Jurkovičovej - celonárodnej divadelnej prehliadke s tematikou ženy), nahral s ňou zaujímavý rozhovor redaktor Martin Jurčo.
Od narodenia uhorskej šľachtičnej a svätice Žofie Bosniakovej uplynulo v týchto dňoch 407 rokov. Pripomeňme si jej odkaz, ktorý až do 1. apríla 2009 pripomínala svojimi neporušenými ostatkami - vtedy ich zničil psychický narušený muž zo Žiliny. Autor Jozef Leikert a interpret Miloslav Kráľ nám v relácii Galéria slávnych priblížia podrobnejšie jej pohnutý osud. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky zreštaurované pozostatky. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.
Fíčer Gabriely Horečnej Násilie inak vám bližšie predstavíme v rubrike Tip na týždeň.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
