Pri príležitosti 175. výročia smrti najuznávanejšieho lesníckeho odborníka na prelome 18. a 19. Storočia Jozefa Dekreta Matejovie vzdali mu hold pracovníci Lesov SR na spomienkovom stretnutí v Banskej Bystrici. Generálny riaditeľ Peter Morong o tomto lesníckom velikánovi povedal: „Začal s umelým zalesňovaním a nápravou vtedy baníctvom zničených lesov, zaviedol nové technologické postupy v lesníckej, ťažbovej činnosti. Dnes je to už samozrejmosť, ale on zaviedol ako prvý pracovné postupy - ťažbu pílou, vtedy ešte ručnou, kde sa nahradili sekery. Pomáhal lesným robotníkom a všetkým ľuďom, ktorí v lese pracovali. Vytváral fondy na pomoc, keď sa ocitli v sociálnej tiesni." Pripomeňme si túto osobnosť v Galérii slávnych.
Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži - tieto štyri knihy z rokov 1959 až 1965 tvoria jadro básnickej tvorby Miroslava Válka. Stredobodom básnikovej pozornosti je tu človek, konkrétny "človek medzi ľuďmi" - strojca i obeť svojho osudu. Válek sa nevzdáva práva vyslovovať i najintímnejšie polohy či psychické stavy lyrického subjektu.
Ďalší z velikánov našej poézie Milan Rúfus o Válkovi povedal: „Vedel som o jeho veršoch skôr, ako som vedel o ňom. Bolo mi veľmi blízke to, čo písal v predhistorickom štádiu našej známosti a čo potom našlo miesto v prvej časti Dotykov. Potom boli naše cesty dosť odlišné. Obidvom nám prestalo vyhovovať to, čo sme robili dovtedy. On roztočil prudkú a prenikavú obraznosť modernej poézie a snažil sa zapriahnuť túto parádnu kobylku do ťažkých nákladov. A podarilo sa mu to. Dotiahol do poézie svoju rozporuplnú dobu."
V týchto dňoch si pripomíname 89. nedožité narodeniny tohto významného básnika. Spisovateľ Jozef Leikert nám Miroslava Válka predstaví v Galérii slávnych.
Rudolf Čižmárik v básnickej tvorbe tematicky čerpá z rozmanitých podnetov. Raz je to rodný kraj, detstvo a zážitky z detstva, inokedy sa inšpiruje detským vnímaním sveta s prekvapivým poetickým dotvorením detskej reflexie do nečakaných súvislostí. Nevyhýba sa ani aktuálnym otázkam života doby, ani spoločensko-historickým udalostiam a problémom. Významné zastúpenie v jeho poézii majú motívy ľúbostných vzťahov, lásky, ale aj sklamania. Vypočujme si, ktorú poéziu mal rád v prvej polovici 70. rokov, kedy pracoval v našom rozhlase.
Miloš Uher bol počas Slovenského národného povstania významný organizátor partizánskeho hnutia na západnom Slovensku. Roku 1943 založil sovietsko-česko-slovenskú partizánsku skupinu. Od septembra 1944 velil oddielu Hurban 2. československej partizánskej brigády J.V. Stalina. 27. februára 1945 bola táto jednotka v Cetune napadnutá oddielom Abwehrgruppe 218-Edelweiss a POHG. Po celodennom boji partizáni zlikvidovali asi 100 fašistov, padlo 15 partizánov, medzi nimi aj Miloš Uher. Na vrchu Roh neďaleko jeho rodiska Lubiny mu po vojne vybudovali pomník. Legendárneho partizánskeho veliteľa pripomenie pásmo RAMPA Juraja Lihosita a Vladimíra Jancuru.
Jaro Filip - hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg, herec a zanietený propagátor internetu s neobyčajne širokým spektrom aktivít. Vyštudoval konzervatórium v Žiline a filmovú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Jaro Filip nás nečakane opustil vo veku 51 rokov, 11. júla 2000 na následky ťažkého infarktu. Viac sa o ňom dozviete v Galérii slávnych.
Na záver publicistického bloku sme vybrali esej Ivana Kadlečíka Žiť sa dá len autobiograficky. Číta Ján Kroner. Spoločným menovateľom Kadlečíkových esejí je vzdor voči manipulácii života a myslenia. Zmyslom vzdorovania je vytvárať obranný val zo všetkých druhov múz a budovať tak vieru v nezničiteľnosť umenia.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
