Je to priam neuveriteľné, ale pre naše národné osudy vari aj príznačné, že vo Vyšnej Boci, pánubohu za chrbtom, pôsobil jeden z najvzdelanejších Slovákov, Ján Lajčiak, zakladateľ modernej sociológie kultúry. Venoval sa aj orientálnej filológii, teológii, biblistike, prekladateľskej činnosti. Ovládal viacero európskych i orientálnych jazykov. Významné dielo Slovensko a kultúra osvetľuje spoločenské morálne a mentálne aspekty kultúrnohistorickej situácie u nás na začiatku 20.storočia. Pri príležitosti 141. výročia narodenia Jána Lajčiaka odvysielame jeho profil v rámci cyklu Galéria slávnych.
Legendárny partizánsky veliteľ Viliam Žingor po februári 1948 presadzoval transformáciu Zväzu slovenských partizánov na nestranícku organizáciu. Komunistický režim ho začal prenasledovať, postupne ho prepustili z práce v detských domovoch v Mošovciach a Hlohovci i z konzervárne v Dolnom Kubíne. Ako sa odvíjal jeho ďalší osud, to sa dozviete z dramatického pásma Petra Štrelingera Prípad Žingor (2002). V réžii Martina Kákoša účinkujú: Mária Schlosserová, Alfréd Swan a Eduard Vítek.
Novinár, spisovateľ a prekladateľ Miro Procházka by sa v týchto dňoch dožil 95. rokov. Jeho prvá básnická zbierka Vejárom tvojich mihalníc vyšla v roku 1943. Už počas študentských čias spolupracoval so Smrekovým časopisom Elán a Lukáčovou Neskôr bol redaktorom Kultúrneho života a od roku 1980 šéfredaktorom Filmu a divadla. V oblasti dramatickej tvorby debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou Kráľovstvo za šesták. Napísal divadelné hry Dnes večer predstavenie odpadá, Slávik a ruža a kabaretný muzikál Aj tak sa môže. Keď mal Miro Procházka 80 rokov, pripravil s ním redaktor Juraj Kulík pásmo o jeho živote a diele Náš Európan (2001).
Ľuba Hájková študovala dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1969-82 pracovala ako redaktorka Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu, potom ako dramaturgička pre deti a mládež v Slovenskej filmovej tvorbe. Prvú rozhlasovú hru Liahne (1970) napísala spolu s Dušanom Kuželom. Knižne debutovala zbierkou poviedok S láskou na začiatku slova. Skúma v nich etický rozmer človeka a cez osudy postáv smeruje k zovšeobecneniu pocitov, skúsenosti a názorov súčasnej modernej ženy túžiacej po sebarealizácii.
Pre rozhlas napísala stereopoviedky Júnové ráno, Večer v mŕtvom ramene, Nedorozumenie, desaťdielnu rozhlasovú prózu Obrat proti vetru a viaceré dramatické kompozície a pásma. Medzi nimi aj umelecko-dokumentárne pásmo Život je hra (1992). V réžii Milana Semíka účinkujú: Vladimír Minarovič, Zuzana Kocúriková, Ľubo Roman, Branislav Grznárik, Juraj Slezáček a Dušan Tarageľ.
V týchto dňoch uplynie už 50 rokov od úmrtia zakladateľskej osobnosti profesionálneho divadelníctva na Slovensku - herca, režiséra, pedagóga a organizátora - Andreja Bagara. V rokoch 1940 - 44 bol šéfrežisérom Slovenského rozhlasu v Bratislave. Viac sa o tejto významnej osobnosti nášho divadla dozviete z Galérie slávnych autora Jozefa Leikerta.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
