Vladimír Ferko bol priekopníkom literatúry faktu na Slovensku. Vyvrcholením jeho autorských úsilí je esejistická monografia o drotárstve Svetom, moje, svetom a Láska na Slovensku o vzťahu muža a ženy od najstarších čias po súčasnosť.
Autor o sebe povedal: „Sudičky mi zrejme ku genetickému venu pridali zvedavosť, drotári zasa boli príkladom nebojácnosti a odvahy. A navyše, odmalička ma priam fascinovala panoráma hôr okolo rodnej dediny s jediným úzkym výhľadom na Strážovské vrchy, za ktorými sa modreli obrysy Malej Fatry. Konfigurácia terénu ako priama výzva: čo sú to za vrchy, aké bralá sa nad nimi belejú? A v miestnej knižnici knihy o cestovateľoch, moreplavcoch a dobyvateľoch Afriky i polárnych oblastí. Takže keď som v roku 1957 držal v ruke Zvláštny cestovný pas s pečiatkou Všechny státy světa a zpět, cítil som, že sa mi plní jeden z chlapčenských snov. Súbežne som poznával a objavoval Slovensko a zároveň som si uvedomoval, že nie je pupkom sveta, učil som sa ho vnímať v správnych dimenziách."
Viac o Vladimírovi Ferkovi a jeho tvorbe sa dozviete z umelecko-dokumentárneho pásma Slava Kalného Reportérsky vševed (2005).
Prozaické a esejistické dielo Vladimíra Mináča takmer polstoročie dodávalo impulzy vývinu slovenskej spoločnosti, literatúry a kultúry. Mináčovo ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu roku 1989 a po ňom, keď sa s príslovečnou intelektuálnou vervou púšťalo do mnohých aktuálnych otázok. V roku 1988, teda rok pred nežnou revolúciou, si Vladimíra Mináča pozval na stretnutie pred mikrofónom redaktor banskobystrického štúdia Fedor Mikovič.
Spisovateľ Juraj Špitzer by sa v týchto dňoch dožil 97 rokov. Pre svoj židovský pôvod bol na základe rasových zákonov Slovenského štátu roku 1942 internovaný v koncentračnom tábore v Novákoch. V auguste 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania, bol veliteľom židovskej partizánskej jednotky. Po vojne študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
Ako zástancu obrodného procesu v roku 1968 bol po augustovej okupácii vojskami Varšavskej zmluvy vylúčený zo spisovateľského zväzu, prepustený zo zamestnania a až do novembra 1989 mal zákaz publikovať. Jeho novela Letná nedeľa, autobiografická spomienková kniha Nechcel som byť žid, rovnako ako aj eseje o židovskom údele mohli vyjsť až po páde komunistického režimu. Výber z esejí Juraja Špitzera pod názvom Všedné dni (2002) číta Afréd Swan.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
