Nedožité 97. výročie narodenia historika, spisovateľa a prekladateľa Vojtecha Zamarovského si pripomenieme reláciou Rádio 13 (1992), keď si ho pred mikrofón pozvala redaktorka Jozefína Mikovíniová.
Prvú knižku napísal na podnet vydavateľstva Mladé letá, keď už mal vyše štyridsať rokov. S odstupom času uviedol, že ju nemohol napísať skôr, lebo do hlbín histórie sa zostupuje cez hory kníh. A je to cesta, ktorá trvá roky a nemožno ju vziať skratkou. O dejiny, najmä staroveké, mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu a filozofiu.
Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre - literatúre faktu. Vo svojich dielach kládol väčší dôraz na estetickú stránku, než na poznávací aspekt svojich kníh. Ale každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou.
Usiloval sa spájať vedecký prístup s umeleckým podaním, neváhal použiť básnickú metaforu namiesto zložitej vedeckej definície. Jeho knihy pôsobia dojmom dobrodružného čítania, a aj keď sa to nezdá, autor priznáva, že knihy písal veľmi ťažko. Niektoré pasáže prerábal aj päťdesiatkrát. Vravel, že literatúra faktu sa nepíše ako beletria. Je potrebné zhromaždiť veľmi veľa faktov, vytriediť ich, spracovať a dať ich do podoby, aby boli čítavé a pútavé. Vyžaduje si to veľké nasadenie a odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť.
Publicistický kultúrny magazín o profesionálnom umení a umelcoch Zrkadlenie má už 25 rokov. Jeho vysielanie sa začalo 12. októbra 1991. A začiatkom roku 2003 pozvala redaktorka Jana Kopsová do pravidelnej rubriky „Chcete sa pozhovárať?" operného speváka, sólistu opery SND Jozefa Kundláka a jeho syna Mareka.
Naďa Hejná bola pre všetkých divadelnou mamou, tetou Naďou. Mladí i starší adepti herectva si k nej často chodievali po radu. Škála jej hereckého umenia bola veľká. Väčšiny svojich postáv sa zmocňovala s akousi samozrejmou ľahkosťou. Jej herecké umenie v histórii slovenského profesionálneho umenia patrí k tomu najlepšiemu, čo v ňom vzniklo.
„Divadlo mi zostalo najväčšou láskou a mostom k ľuďom. Neviem, či moje herectvo bolo také veľké, ale určite to bolo veľké potešenie a dobrodružstvo. Bol to môj rozhovor s ľuďmi, ktorý som viedla cez divadlo," povedala Naďa Hejná. V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie narodenia tejto vynikajúcej herečky. Pri tejto príležitosti uvádzame jej spomienky, ktoré v roku 1973 nahral režisér Ladislav Hyža.
Viliam Záborský bol známy svojim neopakovateľným hlasovým prejavom. Vytvoril dnes už klasickú recitačnú školu založenú na monumentalizácii, vycibrenom deklaračnom majstrovstve, bohatom využívaní zvukových krás a osobitosti slovenčiny. A ako inak si pripomenúť výročie narodenia tohto vynikajúceho herca, než bravúrnou recitáciou básne Sama Chalupku Mor ho! (1975).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
