Spisovateľka Mária Bátorová oslavuje v týchto dňoch narodeniny. Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej literatúre, Roky úzkosti a vzopätia a neskôr precíznou komparatívnou prácou Jozef Cíger Hronský a moderna.
V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni, ktorá je jednou z prvých epických reakcií na udalosti nežnej revolúcie, keď odhaľuje nepripravenosť slovenskej spoločnosti na politickú slobodu. Bátorovej prozaickou doménou sú však najmä jemné psychologické sondy do ženského sveta v mnohotvárnych príbehových premenách.
Okrem toho sa venuje aj literárnej kritike. Publikuje doma aj v zahraničí. V roku 2000 pripravil redaktor Pavol Hudík reláciu Roky vzopätia a úzkosti v cykle Odkazy - s Máriou Bátorovou.
V týchto dňoch si tiež pripomíname nedožité 83. narodeniny spisovateľa, literárneho kritika, esejistu a prekladateľa Jána Lenča. Čo o ňom povedali kritici?
„Lenčo je jedným z našich najvzdelanejších tvorcov, originálny tematicky i svojou tvarovou a mysliteľskou kultúrou." Pavol Števček.
„Lenčov svet je svetom absurdity, pretože už naša existencia je absurdná. Situácie, ktoré autor nastoľuje, nie sú reálne, je to skôr zlý sen, alebo možnosť vyplývajúca zo správania sa človeka v dejinách, resp. z našich vlastností, v ktorých je hlboko zakomponované zlo a násilie." Vladimír Petrík
„Ján Lenčo patrí v súčasnej slovenskej literatúre k jej najoriginálnejším a aj najsofistikovanejším predstaviteľom." Etela Farkašová.
A čo vravel autor sám o sebe?
„Šlo mi jedine o pravdu. Aj keď cítim, že som ju nenašiel, uspokojuje ma vedomie, že som namiesto nej našiel človeka, čo znamená nakoniec viac. Pre autora je najdôležitejšie sebapoznanie, vedomie, čo vlastne dokáže, čo je jeho najvlastnejším tvorivým priestorom."
V roku 1998, keď mal Ján Lenčo 65 rokov, nahrala s ním redaktorka Jana Hevešiová rozhovor pre pravidelnú reláciu Literatúra, umenie, kritika.
Pred šestnástimi rokmi nás navždy opustil jeden z prvých rozhlasových športových reportérov Štefan Mašlonka. V roku 2000, v dňoch, keď oslavoval 80. narodeniny, nahral s ním redaktor Stanislav Dutka rozhovor, v ktorom si zaspomínal na svoje začiatky.
Od narodenia maliara, grafika a ilustrátora Imricha Weinera-Kráľa - jedného z najoriginálnejších maliarov slovenského surrealizmu - uplynilo už 115 rokov. Po roku 1932 rozvíja osobitnú formu surrealizmu, ktorý sám nazýva "slovenský poetizmus". Chcel nájsť vzťah medzi snom a skutočnosťou, spomienkou a realitou, prírodou a človekom, spoločnosťou a národom. Zobrazoval príbehy, odzrkadľujúce minulosť a súčasnosť, spojenie lásky a rozchodu. Pripomeňme si ho rozhlasovým medailónom z pera Jozefa Leikerta v cykle Galéria slávnych (2010).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
