Július Pántik pôsobil na doskách SND celé polstoročie. Spočiatku hrával postavy dedinských mládencov v slovenských hrách, neskôr sa presadil aj v klasických dielach svetového repertoáru. Účinkoval tiež vo filme, rozhlase a televízii. Pôsobil ako režisér a pedagóg. Bol aj úspešný rozprávkar - v rozhlase i v televízii.
Hovorieval: „Treba zasiať do detskej duše semienko nádeje a viery v dobro, lásku k domovu. Želal by som si, aby aj dnešným deťom voňala materina dúška a vedeli i v tomto svete nájsť miesto pre stolík s výšivkou a chlebíkom, ale aj miesto pre omrvinky pre sýkorky, dobré slovo, úsmev a radosť..."
Nedožité 95. narodeniny Júliusa Pántika si pripomenieme v Galérii slávnych, ktorú v roku 2010 autorsky pripravil Jozef Leikert.
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej predstavíme talianského spisovateľa a teoretika umenia Umberta Eca, ktorý by sa v týchto dňoch dožil 85 rokov. Bol významným predstaviteľom semiotiky a postmodernej filozofie. Skúmal estetické myslenie stredoveku a neskôr problémy moderného umenia. Prednášal estetiku na univerzite v Miláne a v nakladateľstve Bompiani riadil edíciu filozofie a sociológie literatúry.
Román Meno ruže preslávil Umberta Eca na medzinárodnej literárnej scéne. Toto dielo z prostredia stredovekých rehoľných rádov a inkvizície možno čítať ako historický román, detektívku, filozofické či teologické dielo, alebo dokonca ako horor. Ako ho posudzujú literárni kritici, nám v relácii Kapitolky z dejín románu (2009) predstaví autorka Margit Garajszki.
Ján Baltazár Magin (1681 - 1735) bol katolíckym kňazom, básnikom, autorom prvej písomnej národnej obrany Slovákov. Dokazoval starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku, vyzdvihoval cyrilo-metodské dedičstvo, čím boli položené základy národnouvedomovaciemu obrodeneckému zápasu. Magin zdôrazňoval, že Slováci musia byť zrovnoprávnení s Maďarmi. Prvý poukázal na etnickú celistvosť slovenského národa, vymedzil jeho územie a hranice a zdôraznil svojprávnosť Slovákov. Taktiež rozvinul myšlienky o starobylosti a význame mesta Trenčín.
Pri príležitosti 336. výročia jeho narodenia uvádzame pásmo Obrana slávnej župy trenčianskej (2004), kde sa o najstaršej politickej, národnej a kultúrnej obrane Slovákov v Uhorsku dozviete viac. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú: Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Alfréd Swan a Ivan Laca.
Od narodenia Miloša Alexandra Bazovského, zakladateľskej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny, ubehlo 118 rokov. Význam jeho umeleckej koncepcie bol zhodnotený na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Jeho diela sú zastúpené v zbierkových fondoch takmer všetkých slovenských galérií. Najrozsiahlejší autorov súbor je sústredený v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.
V rozhlasovom archíve sme objavili životopisné pásmo z roku 1958, v ktorom Miloša Bazovského spovedá legendárny Gabo Zelenay. Ďalších dvoch účinkujúcich sa nám nepodarilo identifikovať. Okrem dobovej patiny je pre tie časy charakteristický „povinný pátos", ale najcennejšia je osobná výpoveď majstra Bazovského.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
