Polárnik Peter Valušiak oslávi v týchto dňoch okrúhle výročie - päťdesiatku. Spolu s Rusmi Vladimírom Čukovom, Ivanom Kuželivským a Valerom Kochanovom v dňoch 23. februára až 20. júna 1998 ako prvý v histórii prešiel autonómne (bez cudzej pomoci), peši a na lyžiach naprieč Arktídou od brehov Ruska cez Severný pól na pobrežie Kanady!
Peter Valušiak výpravy stále podniká, dnes už aj ako sprievodca iných dobrodruhov. V roku 2008 porozprával Borisovi Filanovi v Pálenici o svojej ceste na severný pól. Bol pritom aj známy dokumentarista Pavol Barabáš, ktorý o tomto významnom športovom podujatí nakrútil film 118 dní v zajatí ľadu.
Pri príležitosti 132. výročia narodenia spisovateľky, novinárky a významnej organizátorky ženského hnutia Hany Gregorovej uvádzame umelecko-dokumentárne pásmo o jej živote a tvorbe. Reláciu v roku 1995 autorsky pripravila Jozefína Mikovínyová.
"Stáva sa sociálnou potrebou, aby aj ženy boli činné vo verejnom živote, aby sa na ne nehľadelo ako na sentimentálne bábky", napísala Hana Gregorová v kulturologickom diele Slovenka pri krbe a knihe. V roku 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora-Tajovského. Bola prvou ženou v slovenskej literatúre, ktorá sa venovala téme emancipácie žien. Preto bola vo svojej dobe zavrhovaná a prehliadaná. Hneď jej prvá zbierka krátkych próz s názvom Ženy, zobrazujúca zložité osudy žien v spoločenskom živote, vyvolala búrku nevôle.
V pravidelnom cykle Galéria slávnych, ktorý pripravuje Jozef Leikert, si tentoraz predstavíme Milana Hodžu. Od narodenia tohto významného politika, štátnika a publicistu ubehlo 139 rokov. Ako sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ rozpoznal, ako jeden z mála, nebezpečenstvá, ktoré vtedy tiahli Európou - ruský boľševizmus a nemecký národný socializmus. Vyzýval na vytvorenie „hrádze" voči nim vo forme užšej spolupráce krajín strednej Európy.
Hodžovo dielo medzinárodného významu Federácia v strednej Európe vyšlo prvý raz v roku 1942 v Londýne, v slovenčine len nedávno. V praktickom programe stredoeurópskej spolupráce Hodža vychádzal zo skúseností pri spolupráci nemaďarských národností v starom Uhorsku, ktorá pokračovala po 1. svetovej vojne na pôde Malej dohody, česko-slovensko-juhoslovansko-rumuskej aliancie.
A okrúhle výročie 80. rokov oslavuje tiež Karol Demuth, bývalý technik z banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu, ktorý sa venuje krajinárskej fotografii. V začiatkoch fotil hlavne čiernobielo, neskôr sa jeho publikačná činnosť rozšírila o farebnú fotografiu slovenskej krajiny. Spolupracoval s časopismi Krásy Slovenska, Príroda a spoločnosť, Panoráma Slovenska a Turista. Jeho fotografie nájdeme vo vyše štyridsiatich knihách.
„Úprimnosť výpovede kladie nad všetky ďalšie komponenty svojho tvorivého programu. Úprimnosť nie je - a nemôže byť - v žiadnom prípade umelo naprojektovaná. Vyplýva z autorovho chápania zmyslu života, a teda aj zo systému jeho tvorby."
Napísal o jeho tvorbe profesor Ľudovít Petránsky, ktorý je kurátorom aktuálnej výstavy krajinárskej fotografie Karola Demutha Tatry prívetivé - kalendárové s podtitulom Človek v krajine, krajina v človeku. Výstava v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici potrvá do 24. februára. Keď mal Karol Demuth 60 rokov, pozval si ho ako hosťa do štúdia redaktor Fedor Mikovič a rozhovor nazval Rozhlasák srdcom i telom (1997).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
