Od narodenia spisovateľa, lekára, humoristu a cestovateľa Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského uplynulo už 193 rokov. Svoj pseudonym „Laskomerský" si vybral sám podľa vrchu Laskomer pri Banskej Bystrici. A asi preto naňho dvojnásobne platilo známe: nomen omen. Meral láskou všetko a všetkých.
Ako lekár cisárskych vojsk a neskôr slovenských dobrovoľníkov ošetroval aj zadky nepriateľov, lebo ako nenapraviteľný humorista zdôraznil fakt, že vojská na úteku mávajú väčšinou zranenia na zadnej časti tela. Ale celkom vážne a odvážne, zachránil život a slobodu maďarskému honvédovi, keď mu pomohol k úteku. Dal mu civilné šaty a peniaze na cestu. Vďaky sa nedočkal.
Marián Grebáč sa rozhodol vzdať hold jeho literárnej tvorbe a v auguste roku 2011 sa podľa nej vybral na túru z Laskomeru do Kremnice. Relácia z cyklu Genius loci nesie názov Kremnické vrchy.
V týchto dňoch si pripomíname okrúhle 200. výročie narodenia významnej osobnosti slovenského kultúrneho a umeleckého života Jozefa Božetecha Klemensa. Nebol len vynikajúcim maliarom, stal sa tiež priekopníkom najstaršieho druhu fotografie u nás, tzv. dagerotypie. Venoval sa biológii, prírodovede a archeológii. Preslávil sa predovšetkým ako portrétista významných osobností kultúry, národného a náboženského života.
V jeho umeleckom odkaze popri portrétoch dominuje sakrálne motivovaná tvorba, napríklad stropné maľby kostola v Bobrovci, Dvanásť apoštolov v presbytériu kostola v Partizánskej Ľupči, Najsvätejšia Trojica, Ukrižovanie, Nanebovzatie Panny Márie v Žiline a mnohé ďalšie. Pásmo o Jozefovi Božetechovi Klemensovi nazval autor Michal Eliáš Slovenský Leonardo da Vinci (2002).
Od narodenia ľudového básnika, zberateľa ľudových piesní a najmä šíriteľa kníh a vzdelanosti Mateja Hrebendu uplynie v týchto dňoch 221 rokov. Do slovenskej histórie sa zapísal najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem.
Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Na svojich cestách zachraňoval pred skazou staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich donášal popredným vzdelancom. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. I keď sám nevidomý, predsa viedol slovenský ľud za svetlom poznávania.
Pripomeňme si jeho život a dielo rozhlasovým pásmom Jaroslava Mazúrka Matejko náš (1986). V réžii Ladislava Hyžu účinkovali: Andrej Mojžiš, Emil Kosír, Klára Dubovicová, Miloš Chrappa a Štefan Šafárik.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
