V týchto dňoch oslavuje 80. narodeniny Milan Vároš. Spisovateľ Ján Čomaj ho charakterizoval azda najvýstižnejšie: „Milan Vároš - Stopár národných hodnôt. Takto sa mi žiada nazvať neúnavného pátrača slovenskej pravdy. Záber jeho tvorby za pol storočie jeho práce v žurnalistike a v literatúre faktu je úctyhodne široký: od zápasu za očistenie pamiatky M. R. Štefánika po odkrývanie zlodejstiev v klenotnici národnej kultúry a pamiatok. Vždy mal tri vlastnosti: talent, pracovitosť a ctižiadosť."
Milan Vároš si našiel svoj priestor - v dejinách plných prázdnych miest. Tohto významného spisovateľa literatúry faktu nám v cykle Ľudia, fakty, udalosti (1995) predstaví Emil Benčík.
Na Rádiu Pyramída si ďalej pripomenieme 425. výročie narodenia dvoch významných osobností, Juraja Tranovského a Jána Amosa Komenského. Juraj Tranovský písal po latinsky a po česky príležitostné piesne, prozaické modlitby i odbornú literatúru. Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál Cithara sanctorum, ktorý sa stal prvým tlačeným evanjelickým spevníkom na Slovensku.
Vo svojich textoch sa zaoberá myšlienkami o svetskej márnosti, pominuteľnosti, o utrpení a nebeskej večnosti i radosti, ale majú aj sociálny podtón, keďže v nich často vyjadruje sympatiu s chudobou. Viac o tejto významnej osobnosti sa dozviete z pásma Autor na dnes (2010), ktoré pripravili Mária Michalková a Zuzana Kákošová.
Ján Amos Komenský, učiteľ národov, filozof, teológ, spisovateľ a mysliteľ. Mnohé jeho myšlienky a pedagogické postupy sú stále aktuálne. Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu - učenie hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia - vševýchova.
Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka. Učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť. Vzdelávanie nemajú sprevádzať údery, hnev a mrzutosť. Človek je najzložitejší a najtajomnejší, ale aj najtvárnejší zo všetkých tvorov, tvrdil učiteľ národov Komenský. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy a predstihol svoju dobu. Aj túto reláciu z cyklu Autor na dnes (2011) pripravila Mária Michalíková, tentoraz s literárnym teoretikom, historikom a kritikom Milanom Hamadom.
Od narodenia prozaika a dramatika Jána Papa uplynie 88 rokov. Knižne debutoval v roku 1969 novelou Kára plna bolestí. Z ďalších diel spomeňme zbierky poviedok Kamenný anjelik, Žeravý uhlík a Šťastie, román Pieseň pre hluchých a epické dielo Miluj čas, ktorý príde. Písal tiež rozhlasové hry. V roku 1989, keď mal 60 rokov, si ho do štúdia pozval Na slovíčko ďalší jubilant, spisovateľ a bývalý ústredný riaditeľ SRo, Ján Tužinský.
Novinár a spisovateľ Mieroslav Hyska bol šéfredaktor povstaleckej a prvej povojnovej Pravdy - bol ústrednou postavou úsilia za slobodu tlače v časoch, keď to bolo ešte nebezpečné. Hysko žiadal, aby obete politických procesov mohli v médiách slobodne uviesť na správnu mieru všetko, čo sa o nich v minulosti popísalo. Ale kto to vlastne šíril lži a polopravdy o pliage buržoázneho nacionalizmu, kto pripravoval politické procesy propagandisticky a psychologicky? Podľa Hyska zohrali v tom novinári a médiá doslova "hanebnú úlohu".
40 rokov od úmrtia Mieroslava Hysku si pripomenieme pásmom Slava Kalného Ako hľadať pravdu (2005). V réžii Jany Strniskovej účinkujú: Ivo Gogál, Mária Schlosserová, Dáša Rúfusová, Ján Mistrík, Vladimír Minarovič a Ivan Laca.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
