Pri príležitosti 60. výročia začiatku rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice vybrala Marcela Čížová z bohatej produkcie banskobystrického štúdia rozhlasové pásmo Evy Faksovej Jarné kvety (2011). Autorka sa vydala na púť za vzácnymi, liečivými, krásnymi, ale aj všednými jarnými kvetmi. Navštívila Cerovú vrchovinu, Malú Fatru aj záhradu šľachtiteľa narcisov v Žiline - Bánovej. Na túto voňavú púť sa môžu spolu s nami pokojne vybrať aj alergici.
V týchto dňoch si pripomíname 195. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších básnikov štúrovskej generácie Janka Kráľa. Emil Benčík autorsky pripravil umelecko-dokumentárne pásmo o pôsobení Janka Kráľa v revolučnom roku 1848, keď sa po prvých impulzoch revolúcie ponáhľal z Pešti na Slovensko, do hontianskych dolín a aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom.
Literárny historik Milan Pišút k tejto udalosti napísal: „Spolu sa rozhodli, že pôjdu do okolitých dedín rozhlásiť, že už ľudia na robotu chodiť nemusia, že urbárne lesy a pasienky patria im a že v školách sa bude učiť po slovensky. Sedliaci, samozrejme, šli za Kráľom a Rotaridesom, pálili urbárske listiny a obsadili panskú krčmu. Na druhý deň šli na koňoch a so zástavou s umrlčou hlavou do ďalších obcí, pričom strieľali do panských dvorov. Janko Kráľ deklamoval pred zhromaždeným ľudom svoju revolučnú báseň Krajinská pieseň. Počítal s tým, že povstanie sa rozšíri z dediny do dediny, že ľud si privlastní panské majetky a že ich bude spravovať sám. Ale podžupan Hontianskej stolice skoro zakročil. Poslal proti vzbúrenému ľudu stotinu cisárskych dragúnov, ktorí obkľúčili ľud a zajali básnika Kráľa i Rotaridesa."
Emil Benčík nazval svoj fíčer z roku 1998 Nad našou krajinou započalo svitať. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú: Ján Galovič, Karol Machata, Gustáv Valach, Július Vašek, Dušan Kaprálik, Alfréd Swan, Ľudmila Swanová, Hana Kostolanská, Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Ján Valentík, Vladimír Minarovič a Ivan Laca.
Pred 195 rokmi - rovnako ako Janko Kráľ - sa narodil Ján Palárik. Spolu s Jánom Chalupkom a Jonášom Záborským patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia. V stati Dôležitosť dramatickej národnej literatúry vyslovil názor, že „v národných divadelných kusoch" sa má zobrazovať „rodinný i spoločenský život národa nášho s jeho dobrými i zlými stránkami, s cnosťami i tôňami v zaujímavých a pikantných výjavoch..."
Palárik poníma drámu prísne národno-obrodenecky: vyzdvihuje jej výchovno-sociálnu funkciu, schopnosť ponúknuť divákovi vhodný a najmä domáci vzor, a tým podnecovať vzdelanosť národa. Viac o živote a diele Jána Palárika sa dozviete v Galérii slávnych (2010) z pera Jozefa Leikerta a z úst Jozefa Šimonoviča.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
