Politický prevrat - tak hodnotí udalosti z februára 1948, ktorý znamenal nástup komunistickej totality, väčšina slovenských historikov. Komunisti sa na prevzatie moci pripravovali už od mája 1946, keď vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana. Zlom prišiel na jeseň 1947, keď vzniklo na popud Sovietskeho zväzu tzv. Informbyro, ktoré riadilo komunistické strany v krajinách východného bloku. Sovieti kritizovali československých komunistov, že sa im stále nepodarilo získať absolútnu moc. V iných krajinách už mali v tom čase dominantné postavenie.
Nadlho sa stal 25. február synonymom víťazstva československých pracujúcich nad údajnými buržoáznymi vykorisťovateľmi. Komunistická propaganda mu venovala značnú pozornosť. Často sa pritom citovali slová Klementa Gottwalda:
„Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno jsem mu podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem panu prezidentu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplněna a rekonstruována. Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přesně tak jak byly podány, přijal."
A tento výrok inšpiroval Marka Kalistého pri voľbe názvu rozhlasového pásma o komunistickom prevrate Pán Prezident podpísal (2002). V réžii Róberta Horňaka účinkujú Darina Vašíčková a Vladimír Minarovič.
Ďalšiu reláciu špeciálneho tematického bloku vyberáme z rozhlasového cyklu Slovenská cesta k samostatnosti (2012). Autor Peter Turčík si pred mikrofón pozval historikov Milana Zemka a Jana Peška. Odborníci mapujú obdobie našich novodobých dejín od nástupu komunizmu vo februári 1948 po rok 1956.
Podľa údajov Ústavu pamäti národa „50. roky a začiatok 60. rokov 20. storočia boli najdrastickejším obdobím komunistického režimu. Boli charakteristické perzekúciami takmer všetkých vrstiev spoločnosti a vykonštruovanými súdnymi procesmi. Na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 71 000 ľudí na súhrnne viac ako 85 000 rokov väzenia. V celom Československu bolo popravených za tzv. protištátne činy 250 ľudí, do 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a lágroch. 400 tisíc ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky."
K najkrvavejším v dejinách československého súdnictva patrí proces s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Rudolfom Slánskym a ďalšími významnými predstaviteľmi komunistickej strany, medzi nimi aj s exministrom zahraničných vecí Vladimírom Clementisom. Senát štátneho súdu v Prahe vyniesol 27.11.1952 11 rozsudkov smrti a 3 rozsudky doživotného väzenia. Trest smrti dostal aj Vladimír Clementis. Dôvody, ktoré viedli k jeho odsúdeniu a poprave, nám priblíži cyklus Jozefa Leikerta Galéria slávnych (2010).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: TASR]
