V týchto dňoch si pripomíname 99. výročie narodenia spisovateľa, historika a filozofa Vojtecha Zamarovského. Svoj záujem sústredil na históriu starovekých kultúr. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom literatúry faktu a k priekopníkom jej modernej podoby v našej literatúre. Vedecké fakty priblížil čitateľom cez ľudské osudy ich výskumníkov či objaviteľov, systémom takmer detektívneho lúštenia vzrušujúceho tajomstva. Jeho knihy vyšli v miliónoch výtlačkov a boli preložené do 14 jazykov. Sám o svojej tvorbe povedal:
„Mal som šťastie, že už pred vojnou som sa mohol oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách, že som trocha pochodil po svete, že som si zvládnutím niekoľkých jazykov sprístupnil odbornú literatúru. Takže na svoje povolanie som nebol celkom nepripravený. Nešlo však len o štúdium z kníh, ale aj o osobné poznanie miest, ktorými kráčala história, o precítenie ich atmosféry. Pri riešení problémov som sa usiloval radiť sa s tými najkompetentnejšími, či už to boli vedci z Oxfordu alebo archeológovia v mezopotámskom Uruku či v egyptskom Abúsíre."
Emil Benčík nám túto významnú osobnosť našej kultúry predstaví v rozhlasovom pásme z cyklu Ľudia, fakty, udalosti (1996).
Herečka a režisérka Viera Bálinthová prežila v rozhlase a s rozhlasom takmer celý život. Poslucháči si ju pamätajú ako „tetu Vieru", neprekonateľnú interpretku rozhlasových rozprávok, ako herečku, ktorá účinkovala v mnohých programoch pre deti a mládež. Viera Bálinthová patrí medzi rozhlasové osobnosti, ktoré sa natrvalo zapísali do histórie Slovenského rozhlasu. Narodila sa 2. októbra 1910 v Martine a zomrela 27. februára 1999 v Bratislave. Jej rozprávanie o rokoch prežitých v rozhlase i o jej ceste za rozprávkou si môžete vypočuť v relácii Emila Benčíka Takí sú rozhlasáci (2010).
Hlavnou témou relácie Na počiatku bolo „ô" (2013) je tvorca spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Hoci kultúrna slovenčina a úsilie o jej kodifikáciu boli aj pred ním, až Bernolák vytvoril základné kodifikačné práce. Podla neho musí slovenská spisovná reč vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za základ prijal západoslovenské nárečie s niektorými stredoslovenskými prvkami. Dôsledne označoval mäkkosť spoluhlások ď,ť,ň,ľ, ktoré sa u neho vyskytujú v takom rozsahu, ako v stredoslovenskej slovenčine. Zaviedol spoluhláskovú skupinu šč, šče. Autor Peter Turčík si pozval do štúdia jazykovedca Pavla Žigu a historika Petra Podolana.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Pavel Neubauer, TASR]
