Na Rádiu Pyramída si pripomenieme nedožité 79. narodeniny kostýmového výtvarníka a scénografa Milana Čorbu. Do slovenskej scénografie priniesol nové poňatie kostýmu, spočívajúce v zdôrazňovaní životnosti a vierohodnosti dramatickej postavy, ku ktorému ho inšpirovala pôvodná práca v televízii. Ku kariére kostýmového výtvarníka mu pomohla náhoda. Do televízie totiž nastúpil so zámerom písať scenáre o dejinách umenia v strednej Európe, ale pretože sa jeho práca posunula až o rok, poslali ho na výtvarné oddelenie.
Po sovietskej invázii v roku 1968 sa absolventom Divadelnej fakulty VŠMU podarilo založiť na Sedlárskej ulici v Bratislave malé pivničné Divadlo na korze. Po troch sezónach ho síce vtedajšia vrchnosť zrušila, ale tie tri roky stáli zato. Milan Čorba spomína:
„Náš úspech spočíval v tom, že sme neboli kolektív, ale tím. Rešpektovali sme individualitu každého, cítili sme sa úplne slobodne, netvorili sme v mene vyššieho ideálu, mali sme diferencované názory a sklony a slušný mravný štandard. Prijímali sme hodnotový systém bez donucovania, nemali sme nenávisť k iným divadlám a divadelníkom."
Od roku 1974 bol pedagógom na VŠMU v Bratislave, kde pôsobil aj vo funkcii dekana a neskôr rektora. Vyučoval kostýmovú tvorbu a hmotnú kultúru. V Slovenskom národnom divadle pôsobil od roku 1984, spolupracoval tiež s divadlami v Martine, Zvolene, Prešove, Prahe a Brne. Navrhol kostýmy do vyše 40 filmov. Prvý film, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom v roku 1967, a medzi posledné snímky patrili Obsluhoval jsem anglického krále a Román pro muže.
V roku 2011 pripravila redaktorka Beáta Repíková rozhlasový portrét Milana Čorbu. V relácii spomína na svoje prvé dotyky s umením, na prístup k umeniu a tvorivosti v období postmoderny, na spoluprácu s hercami. Hovorí aj o rozdieloch v prístupe ku kostýmom v minulosti a dnes i o tom, ako jeho prácu kostýmového výtvarníka ovplyvňovala móda.
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť Pálenicu Borisa Filana, ktorý sa rozprával s divadelnou teoretičkou Silviou Hroncovou o opere, a dramatizované pásmo Petra Štrelingera Prípad Žingor (2002) o partizánskom veliteľovi a hrdinovi SNP.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Michal Svítok, TASR]
