Spisovateľ a jazykovedec Anton Habovštiak sa inšpiroval prostredím rodnej Oravy. Zapisoval si nárečové texty, ktoré neskôr využil vo svojom bádaní a literárnej tvorbe. Celý život zasvätil vedeckej práci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra - predovšetkým výskumu oravských nárečí. Počas terénnych výskumov venoval pozornosť aj ľudovej slovesnosti. Na základe získaných ľudových motívov napísal viacero zbierok rozprávok a povestí. Zozbieral svedectvá o živote svojej rodáčky z Krivej - rehoľnej sestry Zdenky, ktorú pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú počas jeho návštevy Slovenska v roku 2003.
Nedožité 95. narodeniny Antona Habovštiaka (24. septembra) si pripomenieme jeho pásmom Prípad Augustín Hlavatý (2003), v ktorom podáva svedectvo o brutálnom zavraždení svojho spolužiaka. Ten bol niekoľko minút pred polnocou zákerne zastrelený pri lepení plagátov za Demokratickú stranu. Zomrel tak za ideály demokracie a kresťanstva.
„Všetko sa stalo dňa 24. mája 1946, necelý mesiac pred maturitnými skúškami. Smrť spolužiaka zanechala v nás trváce stopy, bol to duševný otras, ktorý sme si nechtiac odnášali do života. Dá sa povedať, že tragédia mala pre nás doslova z viacerých príčin priam traumatický charakter. Jedna z nich bola aj tá, že signalizovala už spoločenský vývin, ktorého sme sa začali obávať. Neskôr sa ukázalo, že nie bez príčiny."
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť profil Martina Benku v cykle Galéria slávnych (2010), pásmo Terézie Adamcovej Andrej Hlinka z cyklu Slovo pre veriacich i neveriacich (1999) a fíčer Rudolfa Dobiáša Mŕtvi volajú živých (2000).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Vlastimír Andor, TASR]
