„Spisovateľ, publicista a bádateľ Vojtech Zamarovský, najväčší popularizátor antiky u nás, svojím dielom reprezentuje nielen našu krajinu, ale je aj reprezentantom tej lepšej kultúrnej Európy, zakotvenej v Grécku. Každé jeho dielo skrýva v sebe ohromné množstvo materiálu, nespočetné hodiny strávené štúdiom prameňov i na tvári miesta."
Takto zhodnotil Pavol Dvořák prínos Vojtecha Zamarovského, ktorého 100. výročie narodenia si pripomenieme 5. októbra. S právnickým a ekonomickým vzdelaním pracoval v rôznych hospodárskych a štátnych orgánoch. Vypracoval sa na odborníka na finančnú a menovú politiku, prednášal na viacerých vysokých školách, ale na začiatku 50. rokov ho vylúčili z komunistickej strany a musel si hľadať novú existenciu. Začal pracovať v Státním nakladatelství krásne literatúry v Prahe.
Od roku 1956 sa venoval len literárnej tvorbe. Po počiatočnej prekladateľskej činnosti z oblasti ekonomiky a finančníctva sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. Dlhodobý intenzívny záujem o históriu stredovekých kultúr a dejín ich objavovania boli tematickou doménou Zamarovského diela, v ktorom sa prelínajú hodnoty poznávacie a estetické.
Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom literatúry faktu a k priekopníkom jej modernej podoby v slovenskej i českej literatúre. Jeho knihy vyšli v miliónoch výtlačkov a boli preložené do 14 jazykov. Posledné obdobie svojho života strávil v Souticiach pri Prahe. Vojtech Zamarovský, ktorý zomrel 26. júla 2006 vo veku 86 rokov, o svojej tvorbe napísal:
„O dejiny, najmä staroveké, som mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu, o filozofiu. Mal som šťastie, že už pred vojnou som sa mohol oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách, že som trocha pochodil po svete, že som si zvládnutím niekoľkých jazykov sprístupnil odbornú literatúru. Takže na svoje povolanie som nebol celkom nepripravený. Nešlo však len o štúdium z kníh, ale aj o osobné poznanie miest, ktorými kráčala história, o precítenie ich atmosféry. Pri riešení problémov som sa usiloval radiť sa s tými najkompetentnejšími, či už to boli vedci z Oxfordu alebo archeológovia v mezopotámskom Uruku alebo v egyptskom Abúsíre."
O tomto vynikajúcom spisovateľovi literatúry faktu pripravil Emil Benčík reláciu do cyklu Ľudia, fakty, udalosti (1996).
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť fíčer o otázkach života a smrti Pohľady za oponu (1997) Pavla Gabriša, ktorého nedožité 70. narodeniny si pripomenieme 2. októbra. Pásmo o živote a diele Antona Bernoláka, kňaza, osvietenca a prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, autorsky pripravila Mária Frimmelová v roku 1972.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Pavel Neubauer, TASR]
