Odborná literatúra označuje Samuela Mikovíniho (23. marca si pripomenieme 270. výročie úmrtia) za prvého slovenského inžiniera a za otca slovenskej kartografie. Narodil sa v Cinobani v roku 1698. Pôsobil ako zememerač, banský inžinier, kartograf, astronóm a polytechnik.
Od roku 1725 bol stoličným inžinierom v Bratislave. Tu budoval protipovodňové hrádze, ale po desiatich rokoch ho menovali za hlavného zememerača stredoslovenských banských miest, a tak odišiel do Banskej Štiavnice, kde sa stal prvým riaditeľom banskej školy. Medzi prvými v strednej Európe používal pri mapovaní triangulačnú metódu, ktorou zhotovil mapy uhorských a slovenských žúp.
Bol vynikajúcim vodohospodárskym inžinierom, čo sa prejavilo najmä pri rekonštrukcii starších hrádzí a v projektovaní nových v okolí Banskej Štiavnice. Navrhol pre štiavnické bane výstavbu vodného systému, ktorý pozostával zo 16 jazier a 60 km hrádzí. Zhotovil plány na reguláciu Váhu v okolí Trenčína a podieľal sa na ďalších priekopníckych úpravách. Zomrel 23. marca 1750 pri práci na regulácii Váhu v okolí Trenčína.
Dramatizované životopisné pásmo o Samuelovi Mikovínim Krotiteľ živlov napísal v roku 2000 spisovateľ Ladislav Švihran. V hlavných úlohách sa predstavia Bronislav Križan, Dušan Kaprálik, Martin Kaprálik a Peter Sklár.
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť dramatizované pásmo Elektrikárom trikrát (2011), ktoré podľa svedectva publicistu a komentátora Jána Sekaja napísal Pavol Smolík. Reláciu Ján Hollý na Dobrej vode (1999) autorsky pripravil Ján Bábik. A Ján Gbúr napísal v roku 2002 pásmo Čudák a búrlivák o básnikovi Kolomanovi Banšelovi.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]
