Od úmrtia básnika a kňaza Tichomíra Milkina uplynie 4. novembra 100 rokov. Milkin, vlastným menom Ján Donoval, začal literárne tvoriť už na gymnáziu, keď napodobňoval slovenského barda Jána Hollého. Postupne priniesol do poézie subjektívne prvky i erotické motívy, čo bolo vzhľadom dobu a jeho kňazské povolanie mimoriadne odvážne.
Milkin je považovaný za predchodcu Slovenskej moderny. Pôsobil tiež ako prekladateľ a literárny kritik a historik. Preložil Homérovu Iliadu a Bibliu (Nový zákon). Požadoval vysokú jazykovú kultúru a čistotu. V literárnej teórii sa venoval otázke slovenského verša, čím sa stal priekopníkom slovenskej poetiky ako literárnovednej disciplíny. Podstatná časť jeho tvorby ostala nepublikovaná. Výber z poézie Sny a nádeje vyšiel až v roku 1985.
Po vzniku Československej republiky sa politicky angažoval. Bol stúpencom československej štátnej jednoty, čím si vyslúžil nenávisť ľudákov. V marci 1920, keď rečnil na predvolebnom zhromaždení v Lakšárskej Novej Vsi, ľudáci do neho hádzali kamene a na následky ťažkých zranení zomrel. Mal necelých 56 rokov. Jeho tragický osud sa stal námetom pre pásmo Slava Kalného Ako umiera básnik (2005). V réžii Martina Bendika účinkujú: Miroslav Trnavský, Jozef Šimonovič, Ivan Laca, Richard Klvač, Ľudmila Swanová a Alfréd Swan.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]
