Svetoznámy slovenský maliar a grafik Koloman Sokol hlboko zasiahol do umeleckého vývoja viacerých generácií. Napriek tomu bola jeho tvorba na Slovensku dlhý čas takmer neznáma. Spočiatku sa venoval najmä grafike, drevorezu, kresbe a postupom času sa prikláňal k maliarskemu poňatiu svojich diel. Vo svojej tvorbe obsiahol všetky aspekty ľudského života, ktoré vyjadril v protikladoch: láska - nenávisť, radosť - bolesť, vzdor - odovzdanie.
Koloman Sokol sa narodil 12. decembra 1902 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Vyrastal bez rodičov. Po externom štúdiu na súkromnej kresliarskej škole Eugena Krona v Košiciach odišiel do Bratislavy, kde študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého. Na Akadémii výtvarného umenia v Prahe bol žiakom Maxa Švabinského. Od francúzskej vlády získal v roku 1932 štipendium na pobyt v Paríži, kde sa osobne spoznal s Pablom Picassom a Františkom Kupkom. Po návrate z Francúzska sa usadil v Prahe, venoval sa novinárskej kresbe a knižnej ilustrácii.
V Mexiku, kam ho pozvala tamojšia vláda, ho v roku 1937 vymenovali za profesora na Escula Nacional de Artes Plasticas univerzity v Mexico City. Neskôr žil a pracoval v USA. Po 2. svetovej vojne sa vrátil na Slovensko, v Bratislave učil na Vysokej škole technickej a Pedagogickej fakulte UK. Vymenovali ho za člena Slovenskej akadémie vied a umení a získal Národnú cenu za umenie.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa definitívne usadil v USA. Posledné roky žil v Tuscone v americkom štáte Arizona. Keď 12. januára 2003 Koloman Sokol zomrel v požehnanom veku 100 rokov, Pavol Hudík pripravil rozhlasové pásmo o jeho posledných chvíľach Posledný rozhovor. Účinkujú: Koloman Sokol, Jozef Sokol, Lidka Sokolová, Darina Vašíčková, Jozef Šimonovič, Ján Valentík.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: TASR]
