Druhá z vojnových konferencií Spojencov sa konala v Jalte na ruskom polostrove Krym 4. až 11. februára 1945. Rovnako ako na tej prvej v Teheráne, USA zastupoval Roosevelt, Veľkú Britániu Churchill a Sovietsky zväz Stalin. Po porážke Nemecka sa mali uskutočniť takzvané 4 „dé": denacifikácia, demilitarizácia, demokratizácia a decentralizácia.
Dohodli sa nemecké reparácie a povojnové usporiadanie Nemecka, ktoré malo byť rozdelené na štyri okupačné pásma (USA, Veľká Británia, ZSSR, Francúzsko). Po vojne mala byť vytvorená Organizácia spojených národov, ktorá zabezpečí mier, sociálny pokrok a bude chrániť ľudské práva.
Niektorí historici vidia v jaltskej konferencii zárodky rozdelenia sveta na dva bloky a začiatok studenej vojny. Časť demokratických politikov si už vtedy uvedomovala, že Stalin nemá v úmysle dodržať dohodnuté záväzky. Napríklad dohody o slobodných voľbách a vzniku širokých vládnych koalícií v krajinách, ktoré oslobodila sovietska armáda, zostali iba na papieri.
Z konferencie nebol vyhotovený oficiálny protokol, iba Vyhlásenie o oslobodenej Európe. V ňom sa stanovilo „právo všetkých národov zvoliť si formu vlády, pod ktorou chcú žiť", a možnosť vytvoriť prechodné vlády zo všetkých demokratických síl.
Emil Benčík pripravil v roku 1996 umelecko-dokumentárne pásmo Jaltská konferencia. Okrem historika Pavla Petrusa v relácii účinkujú: Vladimír Štefuca, Mária Mačáková, Ladislav Chudík, Elo Romančík, Vladimír Minarovič. Réžíroval Vladimír Rusko, o zvuk sa postaral Imrich Adamko.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: TASR]
