Od roku 2006, keď pripravil Emil Benčík reláciu Sólo pre Jozefa Vajdu, pribudlo v živote umelca viacero ocenení a zaujímavých hereckých kreácií. Bol nominovaný na Divadelné dosky a cenu IGRIC. Získal ocenenie Zlatá slučka za výkon v dabingu. A v roku 2014 Krištáľové krídlo za postavu Žovkina v divadelnej hre Bál, do ktorej vniesol premyslené prvky, aby jej dal všetko, čo má v sebe jednoduchý dedinský chlap. V dramatizácii románu Jonathana Littella Láskavé bohyne vytvoril sugestívnu štúdiu človeka, ktorého rozdrví na prach ideológia, ktorej verí. Je expresívny, zúfalý, zlostný, prázdny. Obidve postavy vytvoril v Činohre SND.
Jozef Vajda, ktorý 31. júla oslávi svoje 66. narodeniny, hovorí:
„Človek by sa mal v podstate so všetkým vo svojom živote vyrovnať sám. Všetky nápravy by mal zvládnuť sám a nezaťažovať tým druhých. Samozrejme nie vždy sa to dá a niekedy potrebujeme pomoc. V mladosti som ťažšie životné situácie riešil veľmi ťažko. V zrelom veku mi to ide oveľa ľahšie, predsa len je človek už o niečo múdrejší. Pochopil som, že ak niečo začnem brať priveľmi tragicky, tak sa mi situáciu nikdy nepodarí vyriešiť. K veciam a k problémom treba pristupovať s nadhľadom. Život je len jeden a je krátky a krásny. Tak na čo si ho máme kaziť problémami? Niekedy je potrebné to všetko zahodiť a ono sa to napokon aj tak vyrieši nejako samo."
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Martin Baumann, TASR]
