Už na začiatku 20. storočia sa na rôznych miestach Tatier objavovali tabule, ktoré venovali príbuzní a priatelia pamiatke tatranských obetí. Tatranská komisia Klubu československých turistov sa ujala myšlienky českého maliara Otakara Štáfla žijúceho v Tatrách, aby sa pamätníky tatranských obetí sústredili na jednom mieste.
V roku 1932 vznikol návrh vybudovať Symbolický cintorín s kaplnkou v limbovom hájiku pod Ostrvou, neďaleko Popradského plesa. Stavba začala v júli 1936. V roku 1937 sa Tatranská komisia dostala do zlej finančnej situácie. Dostavbu zachránili peniaze od Otakara Štáfla a Václava Fišku, nájomcu Chaty pri Popradskom plese.
Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta 1940. Dnes je tu nainštalovaných vyše 370 pamätných tabúľ s vyše 500 menami. Nájdete medzi nimi maďarského študenta Jenő Wachtera (zahynul pri zlaňovaní Žabieho koňa, 1907), poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawskeho (zahynuli v západnom komíne Kostolíka v Batizovskej doline, 1933), alebo mená 24 vojakov a letcov, ktorí v októbri 1944, keď leteli z poľského Krosna, zahynuli na Zadnom Gerlachu (na vrchole sú dodnes zvyšky lietadla).
Viac sa o histórii pamätného miesta dozviete z pásma Emila Benčíka Cintorín pod limbami (1993). V réžii Evy Galandovej účinkujú: Peter Marcin, Anna Okapcová, Ján Valentík a Miroslav Trnavský.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Milan Kapusta, TASR]
