Tento týždeň si pripomíname 90. výročie narodenia básnika a prekladateľa Rudolfa Skukálka. Jeho meno možno nie je známe ako Boris Filan či Kamil Peteraj, ale v 60. rokoch patril k najvýznamnejším textárom slovenskej populárnej hudby. Jeho texty z legendárneho albumu skupiny Prúdy Zvoňte, zvonky (1968) pozná už niekoľko generácií poslucháčov.
Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom Majakovského, Jesenina, Achmatovovej či Browningovej. Keď v roku 1968 emigroval do Západného Nemecka, platňa Zvoňte, zvonky putovala do trezoru. Skukálek pôsobil v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove, na budovu v roku 1981 spáchal terorista Carlos bombový atentát. Skukálek prežil, ale výbuch mu trvale poškodil tvár. Psychicky otrasený sa stiahol do ústrania na bavorský vidiek. Umrel v roku 2008 v dedinke Falkenberg.
V relácii z cyklu Stratení v čase (2020) si vypočujeme autentické rozprávanie o jeho nedocenenej tvorbe, o neznámych faktoch emigrácie, o ťažkom úraze pri výbuchu bomby. Autorka Ivica Ruttkayová navštívila s mikrofónom nestora slovenskej populárnej hudby skladateľa Pavla Zelenaya, speváka Pavla Hammela a publicistu Jána Bábika.
Viac o súkromí Rudolfa Skukálka sa dozvieme od jeho dcéry Žofie Tholtovej. Ďaľším respondentom bol český hudobný kritik Jiří Černý, ktorý sledoval Skukálkovu textársku tvorbu. A jeho málo známe pôsobenie v Slobodnej Európe priblíži režisér a hudobník Jaroslav Rozsíval, ktorý ho zažil ako staršieho kolegu.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: RTVS]
