V júli uplynie 95 rokov od narodenia básnika a politika Miroslava Válka, jednej z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského života. Mnohí ho odsudzujú za jeho politickú angažovanosť. V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa a počas normalizácie pôsobil ako minister kultúry.
Napriek svojej kontroverznosti zostáva Válek jedným z najvýznamnejších slovenských básnikov, ktorého tvorba prenikla aj do pop kultúry. Veď kto by nepoznal texty piesní Smutná ranná električka od Pavla Hammela a Mariána Vargu či Jesenná láska od Mekyho Žbirku. Ten o Válkovi povedal:
„Vždy som ho vnímal ako vrcholového slovenského básnika odhliadnuc od funkcie, ktorú zastával, ale s prihliadnutím na to, že hoci robil túto funkciu, keď bola príležitosť, tak umelcom istým spôsobom pomohol, nie úplne všetkým, ale niekedy aj niektoré veci dokázal zachrániť."
Politológ a bývalý disident Miroslav Kusý tvrdil, že Válek nebol komunistom z presvedčenia, ale že bol cynikom, ktorý si uvedomoval výhody života na výslní. Iní vnímali, že s touto až schizofrenickou rozpoltenosťou bojuje, a literárny kritik Valér Mikula prirovnal Válka k doktorovi Jekyllovi a pánovi Hydovi.
Válek? Ktorý Válek? takto výstižne v roku 2008 nazval svoje literárno-publicistické pásmo redaktor Egon Tomajko. Pred rozhlasový mikrofón si pozval básnikovu dcéru Miroslavu, literárnych kritikov Milana Hamadu, Viliama Marčoka a Alexandra Halvoníka, spisovateľa a divadelného vedca Karola Horáka, a literárnu historičku Slavomíru Otčenášovú Štrbovú. Básne recituje Radoslav Kuric.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Magda Borodáčová, TASR]
