Najznámejším slovenským rozprávkarom je Pavol Dobšinský, ale historické prvenstvo patrí niekomu inému. Všetko sa začalo v roku 1840 na revúckej fare, kde miestny kňaz Samuel Reuss zapísal do prázdneho zošita tri slovenské rozprávky, pričom ku každej pripojil rozsiahly komentár.
Samuel Reuss, absolvent univerzity v Jene, bol významným slovenským vzdelancom, ktorý ako prvý pochopil, že folklórna rozprávka nie je len povera, ale že je súčasťou autentickej ľudovej slovesnosti. Vďaka Reussovcom sa o ľudovú rozprávku začala zaujímať štúrovská generácia.
Priekopník slovenskej folkloristiky mal štyroch synov, ktorí mu pomáhali pri zbieraní a zapisovaní rozprávok a niektorí sa presadili aj v iných oblastiach. Július Gustáv Reuss a Ľudovít Reuss sa venovali hudobnej teórii a spolu vydali Základné pravidlá súzvuku, v ktorých aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu.
Lekár a botanik Gustáv Maurícius Reuss je dnes považovaný za priekopníka vedecko-fantastickej literatúry. V roku 1856 napísal prvý slovenský sci-fi román Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlavava. Deväť rokov pred vydaním Verneho románu Zo zeme na Mesiac opisuje cestu balónom z Muránskej doliny na Mesiac.
Viac sa o rodine otca slovenskej rozprávky dozviete v rozhlasovom pásme Dynastia Reussovcov, ktoré v roku 2006 autorsky pripravil Ján Bábik. Účinkujú: Darina Vašíčková, Jozef Šimonovič, Vladimír Minarovič a Karol Strážnický. Režíroval Igor Hrabinský, zvuk mixoval Peter Hájek.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš; foto: revuca.sk]
