Pripomíname si 100 rokov od úmrtia botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho. Slovenský polyhistor Belovho formátu sa venoval prírodovede, histórii, etnografii a archeológii. Bol jedným z najlepších znalcov slovenskej flóry a ako botanik dosiahol medzinárodné uznanie.
Prispel k poznaniu flóry okolia Bratislavy, Pezinka, Tematínskych kopcov a Považského Inovca a významnej prírodnej rezervácie Šúr pri Svätom Jure (jeho menom je označených vyše 50 druhov). V sporných otázkach, týkajúcich sa kveteny Slovenska, sa na Holubyho obracali všetci európski botanici. Jeho najväčšou botanickou prácou je Flora des Trencsiner Comitates z roku 1888.
Holuby, ktorý pôsobil ako evanjelický farár, sa venoval aj národopisnému a historickému výskumu. Jeho rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu vyšli v knihe Národopisné práce a Obrazy zo života. Na jeho počesť zriadili v jeho rodnej Lubine Múzeum Jozefa Ľudovíta Holubyho a v Zemianskom Podhradí pripomína jeho pôsobenie Pamätný dom. Holubyho meno nesie aj chata na Veľkej Javorine na slovensko-moravskom pomedzí.
Autor cyklu Genius loci Marián Grebáč sa v roku 2019 opäť vybral na túru podľa literatúry - tentoraz na Veľký Lopeník podľa črty Jozefa Ľudovíta Holubyho z roku 1892 Drobnosti z Bošáckej doliny (práve tam botanický výskum podnietil jeho záujem o ľudové umenie, obyčaje a zvyky).
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Trenčianské múzeum]
