Pred 135 rokmi sa narodil zakladateľ národného maliarskeho slohu Martin Benka. „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie," napísal maliar, ktorý sa preslávil svojim „heroicko-monumentálnym" štýlom, zobrazujúcim hornatú slovenskú krajinu a jej obyvateľov.
V roľníkoch, pastieroch, pltníkoch, drevorubačoch, kopáčkach a hrabačkách sena videl ideál pracovitého, hrdinského a nepoddajného človeka. Jeho súčasníci ho nazývali „alchymista slovenskej krásy". Martin Benka je naším najdrahším maliarom, ktorý dnes na aukciách prekonáva aj Andyho Warhola.
Minulý rok v septembri sa v Bratislave konala rozsiahla výstava venovaná Martinovi Benkovi. Pri tejto príležitosti si Mariana Jaremková pozvala do cyklu Fenomény historika umenia Júliusa Barcziho a rozprávali sa na tému Martin Benka a „slovenský šok".
Vrátime sa do obdobia medzivojnovej moderny, kedy sa vo výtvarnom umení začal presadzovať národný prúd. Benka chcel prebudiť slovenský národ z letargie: „Preto som nášho človeka podával silného a sebavedomého, lebo bol znevažovaný, vysmievaný, poddansky zhrbený, skromný, dobrotivý."
Kritikmi označovaný „slovenský šok" zažil v roku 1913, keď ako študent krajinárskej školy Aloisa Kalvodu v Prahe absolvoval cestu na Oravu (dovtedy poznal hlavne Čechy a Moravu). Severoslovenská krajina so strmými kopcami, vlniacimi sa úbočiami a dolinami s pásmi rannej hmly mu odhalila nečakaný maliarsky priestor. Vtedy začal vnímať Slovensko očami maliara.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš, foto: M. Borodáčová, TASR]
