Pred 130 rokmi zomrel významný slovenský prírodovedec a geológ Dionýz Štúr. V druhej polovici 19. storočia začal v strednej Európe novodobý výskum v oblasti geológie, fytopaleontológie a botaniky. Vo svojom celoživotnom bádaní spojil vedecké skúmanie neživej a živej prírody. Pri geologických terénnych túrach sa venoval aj rastlinám, ťažiskom jeho práce však bola geológia a paleontológia.
V týchto vedných odboroch bol odborníkom svetového mena. Určil základnú vzájomnú spätosť Karpát a Álp. Bol zakladateľom modernej stratigrafie Slovenska. Geologické mapovanie robil na Považí, v Ponitrí, vo Vysokých i v Nízkych Tatrách, na hornom Pohroní či v Spišsko-gemerskom rudohorí. Dal meno Nízkym Tatrám aj vrchu Sandberg pri Bratislave. Jeho geologické mapy získali v roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne zlatú medailu.
Dionýz Štúr napísal vyše 300 vedeckých spisov. Hoci písal vo vtedajšom úradnom jazyku, teda po nemecky, o Slovensku sa zmieňuje ako o svojej vlasti. Dionýz Štúr mal silné národné cítenie. V roku 1861 sa zúčastnil na Memorandovom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine a pomáhal tiež pri zakladaní slovenských gymnázií.
V roku 2014 pripravil Vladimír Šimo rozhlasový portrét Dionýza Štúra Fosílny svet. Režíroval Patrik Oriešek, mixoval Stanislav Kaclík.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Slovenské národné múzeum]
