Pred 73 rokmi zomrel jeden z našich najvýznamnejších politikov Vavro Šrobár. Pod vplyvom myšlienok Tomáša G. Masaryka sa z neho stal prívrženec čechoslovakizmu. Húževnatý politik a štátnik dokázal dlhodobo, takmer polstoročie, formovať slovenskú a českú politiku.
V roku 1906 neúspešne kandidoval do Uhorského snemu a skončil vo väzení za protimaďarskú činnosť. Bol pri vzniku prvej ČSR a stal sa ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. Po vzniku vojnového Slovenského štátu sa zapojil od odboja a bol pri vypuknutí SNP. Z politiky sa nestiahol ani po komunistickom prevrate vo februári 1948 a tri roky až do svojej smrti pôsobil v Gottwaldovej vláde.
Vavro Šrobár vyštudoval Lekársku fakultu v Prahe, pôsobil ako praktický lekár v Ružomberku a stal sa profesorom sociálneho lekárstva na UK v Bratislave. Je autorom jedinečnej Slovenskej zdravovedy.
Popri politike sa venoval aj literárnej činnosti. Začínal ako prozaik, jeho realistické črty zo života vyšli vo výbere Dedinské rozprávky (1890). Spolu s L. N. Jégém napísal veselohru Ako sa u nás žije (1891). Je autorom politicko-publicistických diel i memoárov: Pamäti z vojny a väzenia, Oslobodené Slovensko, Z môjho života. V roku 1937 vydal pod pseudonymom Andrej Bielik román Svetlo v temnotách, v ktorom opisuje svoje politické pôsobenie na Liptove, spojené s osobou Andreja Hlinku.
Viac sa o politikovi a spisovateľovi Vavrovi Šrobárovi dozviete z rozhlasového portrétu, ktorý v roku 2017 pripravila redaktorka Zuzana Belková pre cyklus Ars litera.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš; foto: wikipedia]
