Pred 20 rokmi zomrel svetoznámy slovenský fotograf Martin Martinček. Bol vynikajúcim dokumentaristom a zároveň priekopníkom umeleckej fotografie, pričom v oboch žánroch vytvoril diela prvoradého významu. Ako vyštudovaný právnik nemal umelecké vzdelanie, inšpirovala ho najmä jeho manželka, významná výtvarníčka Ester Šimerová - Martinčeková. V roku 1951 sa s ňou musel vysťahovať z Bratislavy a usadil sa na rodnom Liptove.
Martinček ako právnik pomáhal pri povojnovej obnove krajiny, po komunistickom prevrate čelil vykonštruovaným obvineniam a krátko bol aj uväznený. Musel pracovať ako robotník a profesionálnym fotografom sa stal až v roku 1961.
Keďže sám zažil neľahký život v totalite, snažil sa pomáhať ľuďom v ťažkostiach. Keď chodil fotografovať dediny Liptova, poskytoval bezplatne právnické konzultácie. K svojmu rodisku sa hrdo hlásil:
„Som krv z krvi a kosť z kostí Liptákov, preto som chcel fotografovať najmä súčasníkov svojho otca a starého otca. Výsledkom tohto môjho snaženia bola aj kniha s názvom Vám patrí úcta."
Martinčekove fotografické cykly inšpirovali režiséra Dušana Hanáka k dokumentárnemu filmu Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí k najvýznamnejším dielam našej kinematografie. Neskôr sa Martinček zameral na prírodu a vytvoril cykly výtvarných fotografií: Nezbadaný svet, Svetlá vo vlnách, Svetlá na veciach zeme, Chvála vody, Chvála slnka.
„Štyri roky som vytrvalo vstupoval do horských potokov, ešte aj ako osemdesiatročný. Lákalo ma objavovať. Človek by mohol žiť aj sto rokov a stále by mohol nachádzať nové námety na fotografické stvárnenie."
V roku 1998 mu ako prvému fotografovi udelili Cenu Martina Benku. V roku 2003 získal Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj slovenskej fotografie. Zomrel 1. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.
Viac sa o živote a diele Martina Martinčeka dozviete z pásma, ktoré do cyklu Fenomény (2020) pripravila redaktorka Zuzana Golianová.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marek Puškáš, foto: TASR]
